• Psst! Ano, Ty! Ještě nejsi zaregistrovaný na našem herním fóru? Přicházíš tak o možnost zapojit se do diskuzí a navíc si tu můžeš zkrátit čekání například při výstavbě nové budovy či jednotek. Zaregistruj se ještě dnes pomocí následujícího odkazu:

    » Vytvořit účet na fóru

Úvaha o chýbajúcich objatiach

Stav
Uzavřeno pro další odpovědi.

bodka21234

Nový uživatel
Registrovaný uživatel
Počet poděkování
12
Myslím, že sme nikdy nepotrebovali objatie tak veľmi, ako práve počas dnešných dní. Začiatkom roka 2020 sa zastavil čas, my sme sa prestali navzájom vídať, navštevovať, a každému z nás to určite chýba. Veď objatie je tak krásna vec, lieči všetky neduhy, zaženie všetky chmáry, napraví všetky problémy. Všetci si spomíname, že každé oškreté koleno po objatí od mamičky bolelo menej.

Keď prídem do práce, s kolegami sa pozdravíme len zamávaním alebo drgnutím lakťa. Namiesto toho, aby som si s najlepšou kamarátkou vyrazila na kávičku a koláčik, kde by sme poriadne poohovárali každého, koho poznáme i nepoznáme, a na rozlúčku sa pevne objali, si len zavoláme cez Messenger. Stretnutia, ktoré sa nemusia uskutočniť, sa neuskutočnia. Starú mamu alebo sestru nemôžem pri návšteve objať, iba im zakývať do webkamery. A sedíme, sedíme, stále len sedíme za počítačom, tvrdým, hranatým, studeným.

Asi jediná vec, ktorá nám tie objatia vie aspoň trochu pripodobniť, je veľký vankúš, plyšová hračka, niečo makké, čo si k sebe môžeme pritúliť a na chvíľočku sa tváriť, že to je niekto, kto nás má rád. Aj ja jedného takého vankúšo-plyšáka mám. Volá sa Berry. Je to veľká mäkká sivá mačka, dlhá skoro tak ako ja, s krátkymi labkami a ušami, ktoré ma vždy pichajú do brady, keď ju držím. Prišla ku mne až z ďalekej Číny, a prišla zranená. Minulý týždeň som ju musela operovať. Mala v sebe diery, z ktorých jej vypadávala mäkučká výplň. Nuž som zobrala ihlu, niť, a išlo sa na operačný stôl. Dostala po hlave vrámci lacnej anestézy, a už to bolo. Sestričku mi robilo šitíčko. Teraz je už Berry (po slovensky Bobuľka) po operácii aj rekonvalescencii. Nie som dobrý chirurg, ale čo sa dalo robiť. Veď som predsa musela pomôcť tomu jedinému, čo môžem objať.

Neviem sa dočkať toho, kedy nám už konečne povedia, že je bezpečné znova sa objímať. Najlepšiu kamarátku potom určite vystískam tak, až jej kosti dolámem. Starú mamu objímem trocha nežnejšie, má už svoje roky. Sestru asi neobjímem vôbec. Ona má koho objímať, svojho psíka, a stále je od hlavy po päty od čiernych chlpov. Zatiaľ len čakám na všetky tie objatia, ktoré prídu, a o to viac si vážim tie, ktoré boli. Lebo objatia sú magické, plné lásky, a nemali by v našich životoch chýbať.
 
Stav
Uzavřeno pro další odpovědi.
Nahoru