DeletedUser
Guest
Život je krátky ako dýka
_______________________________
Sen
_______________________________
Oči
_______________________________
Priateľ
_______________________________
Ľudská hlúposť
_______________________________
Krátky život
_______________________________
Ne(stratený) cieľ
_______________________________
Život je kniha
A to deň začal tak krásne,
v šume bolo počuť tichý hlas.
Ten hlas snáď skladal básne,
keď som ho počul zas a zas.
Hlas bol smutný, skrúšený,
ba bolo počuť vzlyky.
Ten vzlyk bol náhle rušený,
čepeľou ostrej dýky.
Náhle boli tie vzlyky jasné,
keď dýka prebodla ma skrz.
Život môj keď vyhasne,
svet bude plný blízkych sĺz.
Neplačte ľudia za mnou,
netrpel som, bolo to rýchle.
Keď čepel prešla hruďou,
bolelo ma všetko, okrem mysle.
Mysľou prebehol mi celý život,
od kolísky až doposiaľ.
Radosť, veselosť, smútok, clivot
následne mojich blízkych žiaľ.
Spomínajte na mňa otec, mať
keď môj život vyhasne.
Šancu žiť už nebudem mať,
a to deň začal tak krásne.
v šume bolo počuť tichý hlas.
Ten hlas snáď skladal básne,
keď som ho počul zas a zas.
Hlas bol smutný, skrúšený,
ba bolo počuť vzlyky.
Ten vzlyk bol náhle rušený,
čepeľou ostrej dýky.
Náhle boli tie vzlyky jasné,
keď dýka prebodla ma skrz.
Život môj keď vyhasne,
svet bude plný blízkych sĺz.
Neplačte ľudia za mnou,
netrpel som, bolo to rýchle.
Keď čepel prešla hruďou,
bolelo ma všetko, okrem mysle.
Mysľou prebehol mi celý život,
od kolísky až doposiaľ.
Radosť, veselosť, smútok, clivot
následne mojich blízkych žiaľ.
Spomínajte na mňa otec, mať
keď môj život vyhasne.
Šancu žiť už nebudem mať,
a to deň začal tak krásne.
Sen
Sníval sa mi krásny sen,
bolo všade dobre len.
Sen o veľmi krásnom svete,
krásnej zime, krásnom lete.
Všetci ľudia boli šťastní,
moji cudzí, moji vlastní.
Nebol hlad či chudoba,
prekrásna to bola doba.
Vtáčik spieval nežné piesne,
tam bežali tvory lesné.
Môže to byť krásna vec,
keď tancuje celý les.
Ľudia sa len radi mali,
každému by všetko dali.
Neboli by vojny, sváry,
nech sa mieru ďalej darí.
Krásne by to boli časy,
keby sa tak všetky rasy,
do jednej veľkej spojili,
a všetky prekážky rozbili.
Tak úžasný by bol svet,
ako prvý jarný kvet.
Toto má však háčik len,
že to všetko bol len sen.
bolo všade dobre len.
Sen o veľmi krásnom svete,
krásnej zime, krásnom lete.
Všetci ľudia boli šťastní,
moji cudzí, moji vlastní.
Nebol hlad či chudoba,
prekrásna to bola doba.
Vtáčik spieval nežné piesne,
tam bežali tvory lesné.
Môže to byť krásna vec,
keď tancuje celý les.
Ľudia sa len radi mali,
každému by všetko dali.
Neboli by vojny, sváry,
nech sa mieru ďalej darí.
Krásne by to boli časy,
keby sa tak všetky rasy,
do jednej veľkej spojili,
a všetky prekážky rozbili.
Tak úžasný by bol svet,
ako prvý jarný kvet.
Toto má však háčik len,
že to všetko bol len sen.
Oči
Je to brána, ktorá sa otvára
keď prídeme na tento svet.
A potom sa zrazu zatvára,
keď nás už na ňom niet.
Oči sú odrazom mysle,
v chvíľach radosti i smútku.
Tie vždy odhalia úmysel,
každého nášho skutku.
Je v nich vidieť všeličo,
úmysly pekné i tienisté.
Skúšať môžete hocičo,
oči vás prezradia zaiste.
Oči sú dar veľmi vzácny,
ktorý si musíme vážiť.
Nie je to žiaden krám lacný,
v každej chvilí ich treba strážiť.
Nie každý má to šťastie,
hľadieť na tento svet.
Nevidí padajúce lístie,
nevidí kvitnúť kvet.
Ale vy čo toto čítate,
ten úžasný dar očí máte.
Nikdy za nič ich nedajte,
a nadovšetko si ich vážte.
keď prídeme na tento svet.
A potom sa zrazu zatvára,
keď nás už na ňom niet.
Oči sú odrazom mysle,
v chvíľach radosti i smútku.
Tie vždy odhalia úmysel,
každého nášho skutku.
Je v nich vidieť všeličo,
úmysly pekné i tienisté.
Skúšať môžete hocičo,
oči vás prezradia zaiste.
Oči sú dar veľmi vzácny,
ktorý si musíme vážiť.
Nie je to žiaden krám lacný,
v každej chvilí ich treba strážiť.
Nie každý má to šťastie,
hľadieť na tento svet.
Nevidí padajúce lístie,
nevidí kvitnúť kvet.
Ale vy čo toto čítate,
ten úžasný dar očí máte.
Nikdy za nič ich nedajte,
a nadovšetko si ich vážte.
Priateľ
Len málokto je priateľ verný,
len málokto pri nás vždy stojí.
A človek čo vravel „Ver mi“,
naše srdce často zlomí.
V dobrých časoch je ich veľa,
priateľov „vždy“ verných.
Avšak keď sa strhne mela,
kopec z nich bude nemých.
Priateľstvo sa nemeria počtom,
ale silou kamarátskeho puta.
Ale na to prídeme až potom,
keď sa jedno za druhým rúca.
Priateľstvo nie je iba fráza,
ktorá neznamená nič.
Je to krásna života fáza.
preto si ju nikdy nenič.
Nehľadajte mnoho priateľov,
to nie je zmysel tohto vzťahu.
Mnoho z nich by bolo volov,
a puto by nemalo váhu.
Nájdite si ich pár pravých,
čo Vaše srdce nikdy nezlomia.
Pár priateľov vždy verných,
čo sa za Vás vždy postavia.
Ale ako priateľ je opora tebe
a nikdy na teba nedá dopustiť.
Tak aj ty prebuď to puto v sebe,
a všetko zlé mu vždy odpusti.
Ak Ti aj niekedy ublížil,
určite to tak nikdy nemalo byť.
Vždy pre teba tu bol a žil,
ba nechal sa kvôli tebe biť.
Preto si priateľa vždy váž,
nie je to len tak niekto.
Vždy si ho riadne stráž,
inak Ti neostane nikto...
len málokto pri nás vždy stojí.
A človek čo vravel „Ver mi“,
naše srdce často zlomí.
V dobrých časoch je ich veľa,
priateľov „vždy“ verných.
Avšak keď sa strhne mela,
kopec z nich bude nemých.
Priateľstvo sa nemeria počtom,
ale silou kamarátskeho puta.
Ale na to prídeme až potom,
keď sa jedno za druhým rúca.
Priateľstvo nie je iba fráza,
ktorá neznamená nič.
Je to krásna života fáza.
preto si ju nikdy nenič.
Nehľadajte mnoho priateľov,
to nie je zmysel tohto vzťahu.
Mnoho z nich by bolo volov,
a puto by nemalo váhu.
Nájdite si ich pár pravých,
čo Vaše srdce nikdy nezlomia.
Pár priateľov vždy verných,
čo sa za Vás vždy postavia.
Ale ako priateľ je opora tebe
a nikdy na teba nedá dopustiť.
Tak aj ty prebuď to puto v sebe,
a všetko zlé mu vždy odpusti.
Ak Ti aj niekedy ublížil,
určite to tak nikdy nemalo byť.
Vždy pre teba tu bol a žil,
ba nechal sa kvôli tebe biť.
Preto si priateľa vždy váž,
nie je to len tak niekto.
Vždy si ho riadne stráž,
inak Ti neostane nikto...
Ľudská hlúposť
Krajinu zahalil čierny tieň,
bolo vidieť trošku len.
Ozvala sa prudká rana,
čo nás budí hneď tak z rána?
Započul som silné vzlyky,
chopil som sa svojej dýky.
V tom sa ozval blízky výstrel,
a chlapík sa na zem vystrel.
Och, preboha bože môj,
začal sa tu prudký boj.
Začal sa boj o prežitie,
z hory počuť vlčie vytie.
Čo sa ľuďom porobilo,
keď nesprávajú sa milo.
Musím rýchlo dumať, zmýšlať,
ako túto sváru ustáť.
Nech už myslím ako chcem,
už ma čaká koniec len.
Nie je tu už žiadna nádej,
skrývam sa v chalúpke malej.
V tom sa dvere otvárajú.
šancu žiť mi už nedajú.
Vidím trčať hlaveň dutú
už je koniec nášmu svetu.
Hlúposť ľúdska zničí svet.
každú krásu, každý kvet.
Ľudia rozum dostali,
aby ho raz stratili.
A tá chvíľa práve prišla,
z malej sváry vojna vzišla.
Stupidita ľudských zmätkou
prišla,a zničila všetko.
Keby tak skôr rozmýšľali,
ako zlobu vykonali,
mohli sme si ešte požiť
a svet stále krajším robiť.
Už prichádza koniec rázny,
darmo sme už všetci vážny.
Už nám nieto pomoci,
keď hlupák túžil po moci.
bolo vidieť trošku len.
Ozvala sa prudká rana,
čo nás budí hneď tak z rána?
Započul som silné vzlyky,
chopil som sa svojej dýky.
V tom sa ozval blízky výstrel,
a chlapík sa na zem vystrel.
Och, preboha bože môj,
začal sa tu prudký boj.
Začal sa boj o prežitie,
z hory počuť vlčie vytie.
Čo sa ľuďom porobilo,
keď nesprávajú sa milo.
Musím rýchlo dumať, zmýšlať,
ako túto sváru ustáť.
Nech už myslím ako chcem,
už ma čaká koniec len.
Nie je tu už žiadna nádej,
skrývam sa v chalúpke malej.
V tom sa dvere otvárajú.
šancu žiť mi už nedajú.
Vidím trčať hlaveň dutú
už je koniec nášmu svetu.
Hlúposť ľúdska zničí svet.
každú krásu, každý kvet.
Ľudia rozum dostali,
aby ho raz stratili.
A tá chvíľa práve prišla,
z malej sváry vojna vzišla.
Stupidita ľudských zmätkou
prišla,a zničila všetko.
Keby tak skôr rozmýšľali,
ako zlobu vykonali,
mohli sme si ešte požiť
a svet stále krajším robiť.
Už prichádza koniec rázny,
darmo sme už všetci vážny.
Už nám nieto pomoci,
keď hlupák túžil po moci.
Krátky život
Skôr ako sa zorientuješ
bude už dávno az tebou.
Svoje hriechy oľutuješ,
prv než duch opustí telo.
Je krátky, ale intenzívny,
plný úspechov a pádov.
Každým dňom je vždy iný,
pre každého z ľudských radov.
Príde ľahko, ľahko odíde,
dôležité sa stane medzitým.
Keď chvíla smrti nadíde,
darmo budeš sa mlátiť s tým.
Nevyberieš si čas ani miesto,
kedy ťa smrť príde vziať.
Nepoznáš dlžku života naisto,
vysoký vek môžeš si len priať.
Preto ži život vždy naplno,
nepodceňuj nikdy jeho silu.
Vždy kráčaj za snom rovno,
a nájdi si v ňom svoju milú.
To čo nám dava silu žiť,
je láska ktorá srdce omyje.
Len dovtedy ti bude srdce biť,
kým bude v tebe lúbenie.
Ale život nie je len o láske,
o krásnych chvíľach radosti.
Zastav sa pri tejto otázke,
môže byť život bez zlosti?
Nie, to veru život byť nemôže,
aj keď by si veľmi chcel.
Niekedy si s niekym na nože,
i keď by si tie nervy oželel.
Preto vždy buď dobrý, čestný
nevyvolávaj konfltov veľa.
Lebo život musí byť krásny,
nesmie ho kaziť žiadna mela.
Nerob chyby, odpúšťaj rýchlo,
každému kto ti krivdu spôsobí
Lebo keby si naposled vydýchol,
nikto za teba to už neurobí.
Pomáhaj, a pomoc príjmi vždy,
lebo pomáhať je prejav ľudskosti.
Počúvaj od druhých ich rady,
až dokial sa nezmeníš na kosti.
Uvedomuj si krásu života denne
hlavne keď bude z neho už málo
Lebo raz pokryjú ťa hrudy a kamene
na smrti je blbé to, že je na stálo!
bude už dávno az tebou.
Svoje hriechy oľutuješ,
prv než duch opustí telo.
Je krátky, ale intenzívny,
plný úspechov a pádov.
Každým dňom je vždy iný,
pre každého z ľudských radov.
Príde ľahko, ľahko odíde,
dôležité sa stane medzitým.
Keď chvíla smrti nadíde,
darmo budeš sa mlátiť s tým.
Nevyberieš si čas ani miesto,
kedy ťa smrť príde vziať.
Nepoznáš dlžku života naisto,
vysoký vek môžeš si len priať.
Preto ži život vždy naplno,
nepodceňuj nikdy jeho silu.
Vždy kráčaj za snom rovno,
a nájdi si v ňom svoju milú.
To čo nám dava silu žiť,
je láska ktorá srdce omyje.
Len dovtedy ti bude srdce biť,
kým bude v tebe lúbenie.
Ale život nie je len o láske,
o krásnych chvíľach radosti.
Zastav sa pri tejto otázke,
môže byť život bez zlosti?
Nie, to veru život byť nemôže,
aj keď by si veľmi chcel.
Niekedy si s niekym na nože,
i keď by si tie nervy oželel.
Preto vždy buď dobrý, čestný
nevyvolávaj konfltov veľa.
Lebo život musí byť krásny,
nesmie ho kaziť žiadna mela.
Nerob chyby, odpúšťaj rýchlo,
každému kto ti krivdu spôsobí
Lebo keby si naposled vydýchol,
nikto za teba to už neurobí.
Pomáhaj, a pomoc príjmi vždy,
lebo pomáhať je prejav ľudskosti.
Počúvaj od druhých ich rady,
až dokial sa nezmeníš na kosti.
Uvedomuj si krásu života denne
hlavne keď bude z neho už málo
Lebo raz pokryjú ťa hrudy a kamene
na smrti je blbé to, že je na stálo!
Ne(stratený) cieľ
Mal si plno snov a prianí,
ako prežiť život svoj.
Ale život často zraní,
je to jeden veľký boj.
Otázkou je už len to,
či máš silu bojovať.
Problémov je možno sto,
ty musíš však vytrvať.
Stretneš zradu a či smolu,
možno krivdu priveľkú.
Vydržme to všetci spolu,
túto cestu ďalekú.
Cesta čo sa život volá,
dlhá plná strastí je.
Málokto ich všetky zdolá,
život nás raz zabije,
A ty teraz padáš k zemi,
nemáš chuť a silu vstať.
Osud tvoje ciele zmenil,
a ty už chceš pokoj mať.
Stratené ciele, smutné dni,
ženú človeka na kraj života.
Sedíš v lese na tvrdom pni,
v duši len smútok a prázdnota.
Je ťažké veriť v dobro,
keď stretneš iba samé zlo.
Chcel si dospieť veľmi skoro,
a to tvoje ciele zabilo.
Ťažko hľadať také slová,
ktoré dušu ti zahoja.
S akou snahou húka sova,
s takou choď ty do boja!
Nepočítaj prehry a pády,
tie nechávaj vždy zasebou
Veď si ešte stále mladý,
a život máš pred sebou.
Bojuj aj keď nemáš chuť,
aj keď ciele stratil si.
Miluj, trp a ticho buď,
keď nešťastie okúsiš.
Svet dnes patrí iba silným,
silným v srdci silným v duši.
Uži život dúškom plným,
aj keď on ťa len dusí.
Stratený ciel, stratený čas,
nedopusť aby ťa to zlomilo.
Šťastie musí prísť zase raz,
aby tvoj život zdobilo.
ako prežiť život svoj.
Ale život často zraní,
je to jeden veľký boj.
Otázkou je už len to,
či máš silu bojovať.
Problémov je možno sto,
ty musíš však vytrvať.
Stretneš zradu a či smolu,
možno krivdu priveľkú.
Vydržme to všetci spolu,
túto cestu ďalekú.
Cesta čo sa život volá,
dlhá plná strastí je.
Málokto ich všetky zdolá,
život nás raz zabije,
A ty teraz padáš k zemi,
nemáš chuť a silu vstať.
Osud tvoje ciele zmenil,
a ty už chceš pokoj mať.
Stratené ciele, smutné dni,
ženú človeka na kraj života.
Sedíš v lese na tvrdom pni,
v duši len smútok a prázdnota.
Je ťažké veriť v dobro,
keď stretneš iba samé zlo.
Chcel si dospieť veľmi skoro,
a to tvoje ciele zabilo.
Ťažko hľadať také slová,
ktoré dušu ti zahoja.
S akou snahou húka sova,
s takou choď ty do boja!
Nepočítaj prehry a pády,
tie nechávaj vždy zasebou
Veď si ešte stále mladý,
a život máš pred sebou.
Bojuj aj keď nemáš chuť,
aj keď ciele stratil si.
Miluj, trp a ticho buď,
keď nešťastie okúsiš.
Svet dnes patrí iba silným,
silným v srdci silným v duši.
Uži život dúškom plným,
aj keď on ťa len dusí.
Stratený ciel, stratený čas,
nedopusť aby ťa to zlomilo.
Šťastie musí prísť zase raz,
aby tvoj život zdobilo.
Život je kniha
Každá ju číta rovnako rýchlo,
no nie každý ju má hrubú.
Niekho srdce skorej stíchlo,
už len spomienky naňho budú.
Je smutné, že je to tak,
že niekto nemal času dosti.
Niekto zažil len života náznak,
a zrazu zmenil sa v kosti.
Nie sme si v ňom rovní,
každý ma iný svoj čas.
Niekto nežije ani 100 dní,
a niekto aj 100 rokov zas.
Čo zlé tí ľudia vykonali,
keď nie je dopriate im žiť.?
Prečo tak skoro skonali,
a nemohli ďalej s nami byť?
Otázka je to veľmi ťažká,
sotva na ňu niekto odpovie.
Odpoveď žiadna, smrť už láka,
kniha svoj príbeh dopovie.
Otváraš ju na poslednej strane,
spomínaš na celý život svoj.
Dej končí, koniec nastane,
a ty len smelo pred ním stoj.
Prečítal si už všetky strany,
ubehlo to až príliš rýchlo.
Tvoji pratelia zostali samy,
keď tvoje srdce náhle stíchlo.
Kniha tvojho života sa uzavrela,
už nikdy sa znova neotvorí.
Smrť tu knihu v rukách zovrela,
hodila do ohňa, tam zhorí.
no nie každý ju má hrubú.
Niekho srdce skorej stíchlo,
už len spomienky naňho budú.
Je smutné, že je to tak,
že niekto nemal času dosti.
Niekto zažil len života náznak,
a zrazu zmenil sa v kosti.
Nie sme si v ňom rovní,
každý ma iný svoj čas.
Niekto nežije ani 100 dní,
a niekto aj 100 rokov zas.
Čo zlé tí ľudia vykonali,
keď nie je dopriate im žiť.?
Prečo tak skoro skonali,
a nemohli ďalej s nami byť?
Otázka je to veľmi ťažká,
sotva na ňu niekto odpovie.
Odpoveď žiadna, smrť už láka,
kniha svoj príbeh dopovie.
Otváraš ju na poslednej strane,
spomínaš na celý život svoj.
Dej končí, koniec nastane,
a ty len smelo pred ním stoj.
Prečítal si už všetky strany,
ubehlo to až príliš rýchlo.
Tvoji pratelia zostali samy,
keď tvoje srdce náhle stíchlo.
Kniha tvojho života sa uzavrela,
už nikdy sa znova neotvorí.
Smrť tu knihu v rukách zovrela,
hodila do ohňa, tam zhorí.
Naposledy upraveno moderátorem:
