Svet 1 z môjho pohľadu
Začalo to všetko pred prázdninami,
23. júna (června) 2008. Bol som po škole, prišiel som unavený domov
z hodiny huslí a povzbudený hrou travian, kde som sa hral vtedy ešte pod menom
argo-boss s neznámou
Marion.
Celý môj život sa riadi: "Za všetkým hľadaj ženu". To ona ma dostala približne o pol piatej na Divoké kmeny.
Svet už bol rozbehnutý a dostala ma do kmeňa na ktorý si nepamätá už ani TWSTATS.
Pre mňa bol kmeň
Paegas, v ktorom som sa naučil všetko. Od Hlavnej budovy až po hradby na stupeň 20.
V tej dobe a vlastne vždy Paegas viedli Šmolikovci,
šmolik9 a
šmolik10. Netuším aké puto medzi nimi bolo ale tá ich zohranosť bola dokonalá a inšpirujúca.
Bol to ťažký a veľa náučný rok hrania. A hoci ma tam Marion nechala od februára (únor) samého nevešal som hlavu.
Bol plný porážok, málo výťazstiev. V
júli (červenec) 2009 Paegas zanikol. Nebol zničený, celý kmeň sa spájal do druhého.
A ja som sa stal obeťou neznalosti a nechcene som sa musel pridať k svetoznámemu kmeňu
Mans of War (M_o_W).
Trvalo to dlho kým som sa aklimatizoval v novom kmeni a podarilo sa mi to len vďaka dvom ľuďom. Šmolik9 a veliteľka, pod ktorú som spadal ešte na k05,
Canga. Veľmi dobre si pamätám, že nebyť Cangy, zrušil by som hru hneď. Ona mi dávala prácu, cieľ a vlastne dych pre hranie ďalej.
Nepodarilo sa mi to vydržať dlho. O tri mesiace neskôr som to aj tak zabalil a mojich ani nie 50 dedín som daroval Cange.
Bol to utorok, 13.10.2009, veľmi upršaný deň.
Hrať úplne som ale neprestal, ďalej som hral na iných svetoch a veľkou náhodou som narazil znovu na Cangu. A znovu na kmeň Mans of War.
Vďaka Cange som sa znovu ocitol v kmeni s hráčmi, ktorých som zhruba rok nestretol. Ale bolo by to veľmi jednoduché, keby sa nič nezomlelo. Veľmi veľa hráčov prestalo hrať, ostal som tam s
Jispim,
Alf.maxom a
SHARKom
81, no neskôr aj oni skončili až na Alf.maxa vďaka ktorému sa mi
6. decembra (prosinca) 2010 o polnoci, znovu podarilo dostať na s1, tentokrát ale do nového nicku.
Cahrep, vtedy mi trvalo dosť dlho kým som si na to zvykol, bol účet o veľkosti ktorú som ešte nikdy neskúsil. Išlo o 2mil. účet ktorý bol pod útokmi obrovského hráča
Elhamo. Ja som sa nikdy nebál prehry,
nikdy som sa nebál bojovať a to sa vtedy nezaprelo. Aj keď bol Cahrepov účet bez vojska, od mojej aktivity,
bez prémiového účtu sa Elhamovi podarilo prebrať len 5 dedín ktoré som už nijako nestihol ubrániť. Začiatok a v podstate môj jediný
comeback, bol ako krst ohňom. No stále som a budem navždy vďačný za tú možnosť.
Tento krst bol v podstate jediným, pre mňa veľkým činom. Od vtedy sa to len vlieklo. Stejne ako aj
vojna medzi M_o_W a MOR-HO. Po nejakej dobe sa stala táto na pohľad nekonečná vojna minulosťou, kmeny sa spojili do jedného kmeňa
M=M (duben 2011) a potom do ešte jedného obrovského, v súčastnosti najsilnejšieho víťazného kmeňa
O.V.M (červenec 2011).
Od vtedy ako zanikol kmeň M_o_W, zmizli mi hráči s ktorými som sa dobre bavil (medzi nimi aj Canga
...) som zas stratil chuť niečo robiť. A tak som len vysedával v
Biblosovej hospodke a vykecával, mluvil, povídal... Nebyť Hospody, ktorá bola založená Biblosom u
Biblosanů a cestovala s ním všade, tak neviem ako by to teraz bolo.
Každopádne, asi väčšina hráčov nie je spokojná s tým ako som sa zastavil. Ja s tým tiež nie som spokojný, pretože viem že mám na viac, ale nevedel som sa nijak rozhýbať.
Ja už neviem čo by som mohol k tomuto svetu dodať. Snáď len toľko, že koniec je zaslúžený a na konci sveta môžme hrdo a čestne prehlásiť:
Je dobojované!
Nakoľko toto je jeden z mála (možno jediný) kmeň, ktorý svet ukončí bojom, nie spájaním.
Na záver by som všetkým chcel poďakovať:
za možnosť sa naučiť hrať,
za jediný a najväčší comeback,
hráčom, ktorých som zlikvidoval, za umožnenie tejto likvidácie,
hráčom, ktorých som podporoval, za možnosť im pomôcť,
hráčom, ktorý odolávali a odolávajú (niektorí) aj dnes, za tie dlhé chvíľky pri divokých kmeňoch
a vďaka patrí aj vodcom a členom všetkých kmenov od Paegas až po O.V.M.
P.s. Pevne verím, že Casual na nás už čaká ;-) ešte sa uvidíme.
