DeletedUser16561
Guest
Milí čitatelia,
Rád by som sa s Vami podelil o môj skutočne hrôzostrašný zážitok z jedného stretnutia. Hru som začal hrať ešte pred 1529 dňami. Nezabudnem na začiatky. Boli ťažké, nebol som schopný poslať ani útok, nie ešte napísať nejakému hráčovi správu. Avšak ako dni ubiehali, moja znalosť tejto hry začala naberať na obrátkach. Keď som už dosiahol prvé víťazstva, "zabil" som niekoľko hráčov, dostal som vtedy skvelú myšlienku. "Musím sa s niekým aj osobne stretnúť". Problém nastal vtedy keď som začal vyberať s kým by som sa vlastne stretnúť mohol. Nenapadlo ma nič lepšie, ako sa stretnúť s iným hráčom. Fajn ! Bola to pre mňa výzva a ďalšia traumatizujúca skúsenosť do života.
Neváhal som a išiel som rýchlo do potravín. Nakúpil som suroviny potrebné na chutné a zdravé jedlo, ktorým boli špagety. Keď som sa už prechádzal obchodom, tak som si hneď kúpil aj detské šampanske. Hádam zapijeme naše prvé stretnutie. Prišiel som domov, uvaril špagety, dal schladiť šampanské a začal so servírovaním slávnostného stola. Sadol som si na začiatok, na druhom konci stola som zazrel nejakú siluetu postavy. Rozhodol som sa, že počas jedenia sa nebudem rozprávať. Chcel som si vychutnávať každé sústo. Ako tak čas plynul a plynul zrazu som mal tanier prázdny. Pozrel som na koniec stola a tam stále plné. Čo to má byť ? Pomyslel som si.
V poriadku, zrejme má nejaké žalúdočne problémy a nechce jesť. Skúsime teda to detské šampánske. Podotýkam, že bez bubliniek, ešte tie by mi chýbali. Nalial som nám obom pekne do pohára a zanôtil príhovor. Zdvihol som pohár a celé to vlial do seba. V tom jedným okom zazrem ako na konci stola ostal pohár nedotknutý. Začal som byť nervózny, nevedel som čo si mám o ňom myslieť. Veď nejedol, nepil, tak o čo mu ide ? Je vôbec duchom prítomný ?
Čakal som ako sa situácia bude vyvíjať. Keď ani po niekoľkých minútach sa nič nestalo, vstal som zo stoličky a prešiel cez celú kuchyňu až na druhý koniec stola. Waaaaaaaa zľakol som sa ! Videl som tam niečo nepopísateľné. Podobalo sa to na ľudskú rasu, ale pochyboval som. Nevedel som si to v mysli popísať. Cítil som odporný smrad, ten pohľad bol mojím najhorším v živote. Nikdy na to nezabudnem. Videl som niečo škaredé, po tvári samé škvrny, z nosa sa mu lúpala koža, jedno oko sklenené a to najhoršie ešte len prišlo keď otvoril svoje úste. Myslel som, že som niekde na šachovom turnaji. Jeho zuby boli v pravidelných intervaloch odlomené. Biela, čierna, biela, čierna, biela a tak to pokračovalo. Vyzeralo to odporne. Fúúúúúj ! Rýchlo som behal na horné poschodie do kúpeľne. Opláchol som si tvár a pozrel do zrkadla. Vtedy to prišlo ! Znova som zbadal tú istú tvár čo bola dole. Trvalo mi pár minút kým som pochopil, že v kuchyni som bol sám a celý čas som pozeral do zrkadla. Od tohto momentu musím pravidelne navštevovať svojho psychiatra, ktorý mi predpisuje rôzne lieky. Zajakávam sa, mám zo všetkého strach, potravu prijímam iba v minimálnom množštve a nemôžem spávať.
Nikdy, nikdy nezabudnem na tento deň. Bude ma to ešte dlho trápiť.
Rád by som sa s Vami podelil o môj skutočne hrôzostrašný zážitok z jedného stretnutia. Hru som začal hrať ešte pred 1529 dňami. Nezabudnem na začiatky. Boli ťažké, nebol som schopný poslať ani útok, nie ešte napísať nejakému hráčovi správu. Avšak ako dni ubiehali, moja znalosť tejto hry začala naberať na obrátkach. Keď som už dosiahol prvé víťazstva, "zabil" som niekoľko hráčov, dostal som vtedy skvelú myšlienku. "Musím sa s niekým aj osobne stretnúť". Problém nastal vtedy keď som začal vyberať s kým by som sa vlastne stretnúť mohol. Nenapadlo ma nič lepšie, ako sa stretnúť s iným hráčom. Fajn ! Bola to pre mňa výzva a ďalšia traumatizujúca skúsenosť do života.
Neváhal som a išiel som rýchlo do potravín. Nakúpil som suroviny potrebné na chutné a zdravé jedlo, ktorým boli špagety. Keď som sa už prechádzal obchodom, tak som si hneď kúpil aj detské šampanske. Hádam zapijeme naše prvé stretnutie. Prišiel som domov, uvaril špagety, dal schladiť šampanské a začal so servírovaním slávnostného stola. Sadol som si na začiatok, na druhom konci stola som zazrel nejakú siluetu postavy. Rozhodol som sa, že počas jedenia sa nebudem rozprávať. Chcel som si vychutnávať každé sústo. Ako tak čas plynul a plynul zrazu som mal tanier prázdny. Pozrel som na koniec stola a tam stále plné. Čo to má byť ? Pomyslel som si.
V poriadku, zrejme má nejaké žalúdočne problémy a nechce jesť. Skúsime teda to detské šampánske. Podotýkam, že bez bubliniek, ešte tie by mi chýbali. Nalial som nám obom pekne do pohára a zanôtil príhovor. Zdvihol som pohár a celé to vlial do seba. V tom jedným okom zazrem ako na konci stola ostal pohár nedotknutý. Začal som byť nervózny, nevedel som čo si mám o ňom myslieť. Veď nejedol, nepil, tak o čo mu ide ? Je vôbec duchom prítomný ?
Čakal som ako sa situácia bude vyvíjať. Keď ani po niekoľkých minútach sa nič nestalo, vstal som zo stoličky a prešiel cez celú kuchyňu až na druhý koniec stola. Waaaaaaaa zľakol som sa ! Videl som tam niečo nepopísateľné. Podobalo sa to na ľudskú rasu, ale pochyboval som. Nevedel som si to v mysli popísať. Cítil som odporný smrad, ten pohľad bol mojím najhorším v živote. Nikdy na to nezabudnem. Videl som niečo škaredé, po tvári samé škvrny, z nosa sa mu lúpala koža, jedno oko sklenené a to najhoršie ešte len prišlo keď otvoril svoje úste. Myslel som, že som niekde na šachovom turnaji. Jeho zuby boli v pravidelných intervaloch odlomené. Biela, čierna, biela, čierna, biela a tak to pokračovalo. Vyzeralo to odporne. Fúúúúúj ! Rýchlo som behal na horné poschodie do kúpeľne. Opláchol som si tvár a pozrel do zrkadla. Vtedy to prišlo ! Znova som zbadal tú istú tvár čo bola dole. Trvalo mi pár minút kým som pochopil, že v kuchyni som bol sám a celý čas som pozeral do zrkadla. Od tohto momentu musím pravidelne navštevovať svojho psychiatra, ktorý mi predpisuje rôzne lieky. Zajakávam sa, mám zo všetkého strach, potravu prijímam iba v minimálnom množštve a nemôžem spávať.
Nikdy, nikdy nezabudnem na tento deň. Bude ma to ešte dlho trápiť.
Naposledy upraveno moderátorem:
Hodně luxusní příspěvek 
