DeletedUser
Guest
...........
Bolo nebolo, na jednom nemenovanom svete žil raz jeden šľachtic ktorý sa volal Athenaius .Vládol veľmi maličkej dedine. Táto dedina bola rabovaná, ničená a neustále ju niekto chcel dobyť. Athenaius sa skrýval so svojimi poddanými v skrýši prežívali len s malými zásobami. Pred skrýšou stále strážili dvaja špehovia a sledovali dianie v dedine. Videli len ako im ničia ich domovy, rabujú budovy ale ich si stále nikto nevšimol. Athenaius začal plánovať ako sa nepozorovane dostať z dediny. Nikoho nechcel v dedine nechať a preto sa obyvatelia pripravovali na odchod a začali baliť všetky zásoby. Nastala noc. V dedine bolo ticho ako na pohrebe. Zo skrýše začali nepozorovane vyliezať obyvatelia sa dali sa na rýchly útek. V tom uvideli ako sa na nich blíži malá skupinka jazdcov. „Zoradte sa, zvyšok nech pokračuje v ceste" povedal Athenaius a začal sa boj. Asi 50 kopijníkov a 25 šermiarov sa dali do kruhovej formácie ktorú mala jazda problém prekonať. Z obrancov prežila len malá skupinka ale útok bol odvrátený. Teraz sa začal boj s časom. Obyvatelia sa museli ponáhľať na okraj sveta založiť novú dedinu. Preplietali sa pomedzi dediny a keď uvideli les utáborili sa tam. Rozložili stany a mohol sa začať odpočinok. Athenaius nemal rád keď mu ľudia pripravovali lepšie podmienky než mali oni. ,,Som jeden z Vás" povedal nebojácne Athenaius. „Nechcem aby ste ma stále obsluhovali nemám to rád.“ Obyvateľom to dodávalo nádej, pocit rovnosti a Athenaiusa preto milovali. Nehral sa na nijakého napudrovaného slabocha ktorý nevie ubrániť ani vlastný ľud. Athenaius nosil strieborný meč ktorý zdedil po svojom otcovi. Otvoril starý denník ktorý bol jemne zaprášený a začal si prezerať strany. Po chvíli začal písať. „Sme prvý deň na ceste. Neviem čo nás čaká ale snáď prežijeme túto ťažkú chvíľu. Vládcovia sú zlí ide im len o moc každý je sebecký a neexistuje spolupráca. Kmene sa navzájom predbiehajú kto má viac bodov. Každý deň sú odsúdení bojovníci na smrť kvôli nejakým hlúpostiam.“ Začalo svitať. Obyvatelia pobalili stany a dali sa do pochodu. Malá skupinka ľudí na čele so šľachticom preplietala pomedzi pevnosti. Stále blúdili a nie a nie nájsť cestu z toho bludiska. Ako išli ďalej stále videli ako sa pevnosti zmenšujú a už si začali uvedomovať že sa blížia na okraj sveta. Konečne uvideli rovné zelené lúky ktoré čakali kým ich niekto obsadí. „Začnite stavať“ povedal Athenaius a ľudia sa dali do práce. Po niekoľkých hodinách bola dedina založená a obyvatelia sa mohli zabývať. Začali stavať ťažby, postavili si kasáreň a začali verbovať prvých obrancov. Medzi prvých vojakov patrili šermiari a lukostrelci. Budovalo sa opevnenie a najme tie ťažby ale ja hlavná budova, kováčska dielňa a iné. Ako rástli budovy, verbovala sa aj armáda. S prvou armádou prišli aj prvé útoky ale dedinčania im odolali. V noci sa pred hlavnou budovou zbehla skupinka ľudí a začali kričať „Ďakujeme ti šľachtic, doviedol si nás až sem a zato sme ti vďační.“ Noc ubehla rýchlo a pred zaplneným námestím šľachtic povýšil prvého paladina. „ Glaukus, týmto ťa menujem za paladina tejto pevnosti. Dúfam že sa ti bude v živote dariť a dosiahneš toho v živote veľa.“A začali sa povinnosti. Keďže im prišiel list o pozvanie do kmeňa Athenaius, Glaukus a ťažká jazda sa vydali na rokovanie s možným budúcim kmeňom. Vstúpili do pevnosti ktorá ich očarila veľkými budovami, nádhernou architektúrou a samozrejme aj počtom armády v dedine. Začali sme sa zhovárať s kráľom tejto dediny a zároveň aj zakladateľom kmeňa. „ Vitajte u nás“ privítal ich Martinus a začali sa zhovárať. Výsledkom bolo že naša dedina bola prijatá do kmeňa – hovorí Athenaius pred zaplneným námestím. Dedinčania začali cestovať po dedinách svojich nových súkmeňovcov, začali nadväzovať nové priateľstvá a spoznávali novú kultúru a zvyky. Svoju dedinu vystavali na nedobytnú mohutnú pevnosť s trojitými, 20 metrov vysokými hradbami. V dedine za nachádzala veľmi veľká armáda, dá sa povedať najlepšie cvičená armáda v celom kmeni. V tom do dediny prichádza 5000 špehov ktorí hovoria : „ Blíži sa k nám Bellisarius a jeho armáda. Nevieme aká je veľká “ . „Glaukus chod, zober si 100 ťažkých obrnených jazdcov a bež pre podpory. povedal Athenaius „Čakajte ma druhý deň za úsvitu.” povedal Glaukus sadol na bieleho koňa a rýchlo sa dal na cestu. Zatiaľ čo sa armáda v pevnosti organizovala na dedinu sa valilo 3 000 000 sekerníkov 2 000 000 ľahkých jazdcov 250 000 baranidiel 200 000 katapultov 400 000 kopijníkov a 850 000 lukostrelcov na koni bod velením generála Bellisariusa. Bol to v tej dobe najväčší vojnový generál aký kedy žil. Vyhral aj známe bitky pri Zlatej hore a v jedinej bitke o železnú pevnosť. Našu pevnosť môžeme nazvať tiež „železnou” , takže to bude bitka o druhú železnú pevnosť. Každý bojovník vstúpi do histórie. Athenaius zvolal svojich radcov a dali sa to vytvárania taktiky. Zatiaľ čo radcovia a generáli vytvárali taktiku, Bellisariusova armáda sa blížili veľmi rýchlo. Armáda v pevnosti je spočítaná. Je tu cez 1 500 000 lukostrelcov, 1 250 000 šermiarov 2 000 000, kopijníkov 100 000 ťažkých jazdcov a 12 500 katapultov. „Lukostrelci na hradby. Kopijníci a šermiari sa rozostavia do obranných formácii a zabezpečte centrum pevnosti. Chcem tu mať aspoň tých 50 000 šermiarov a 25 000 kopijníkov ale nebudeme ich tu držať keď to nebude potrebné. Nesmú preraziť tretiu hradbu inač je koniec, vypáli to tu do základov.“ Athenaius ticho dohovoril a všetko sa začínalo uskutočňovať. Vošiel do svojej komnaty v panskom dvore, obliekol si dvojité brnenie z ocele pozlátené zlatom, zdvihol meč ktorý nosil jeho otec a dal sa na hradby. Dorazila armáda Bellisariusa. Armáda sa vrhla na dedinu a začal sa boj. Lukostrelci strieľali, katapulty ničili hradby a baranidlá vybíjali brány. „Prerazte konečne tu bránu a vypáľte prvú hradbu!“ povedal Bellisarius. Zatiaľ čo sa bojovalo, Glaukus a jeho jazda dorazili do dediny videli vypálenú pevnosť a čo bolo horšie napichnutú hlavu Martiniusa. Bolo to pre nich veľmi zle a dali sa na rýchli útek lebo to pravdepodobne bola pasca. Vtom ich zajal Comodus vodca kmeňa. Paladin zostrelil dvoch strážcov čo stáli vedľa Comodusa, vysadol na koňa a dal sa na útek. V železnej pevnosti prebiehal krutý boj. Bellisariusova armáda prebila prvú bránu ale nemohla sa dostať cez nekonečné rad šermiarov a kopijníkov. „Držte svoje miesta bojujte za svoje životy!“ zakričal Athenaius ale keby mohol vedieť čo sa dialo potom najradšej by sa nikdy nenarodil. „Obdĺžniková formácia sekerníkov chcem aby sa naraz uvoľnili dva vchody a vypustite cez ne jazdu bude to ako keď voda vyplní koryto. Neustále to musia kryť lukostrelci na koňoch a potom vypustite druhú vlnu s baranidlami. A spravte moju obľúbenú vec nech sekerníci držia radu čo najdlhšie a lukostrelci na koňoch vyčistia vojakov čo bránia pred druhou radou ale musí to byť rýchlo lebo tam je asi 25 radov vojakov ktorý musia podľa Athenaiusa držať pevnosť.“ povedal Bellisarius a začalo sa peklo. Sekerníci prerazili, stiahli sa a cez dva uvoľnené miesta začali prichádzať ľahký jazdci. Začala sa čistka a dorazili aj lukostrelci na koňoch a vyčistili bránu. „Ústup za druhú bránu, rýchlo!“ povedal Athenaius so zúfalstvom v očiach. „Postupujte do pevnosti, zabite ich všetkých. Neprestávajte ich ostreľovať, ničte a ničte. Použite takú istú taktiku ako pri dobíjaní prvej hradby ale zahrnieme tam aj obrannú formáciu keďže sa blíži noc.“ povedal Bellisarius. Athenaius sa nevzádaval a prichádza odveta. „ Zoraďte sa do 8 radov a rýchlo vyčistite miesto pred bránou. Zregulujeme im aj vojisko mimo pevnosti takže strieľajte na vojisko musíme ich zabiť čo najviac pokiaľ neprerazia za druhú bránu.“ povedal Athenaius. Nekonečné mračná šípov sa valili na Bellisariusovu armádu. Lukostrelci počas 1hodiny zabili 1 000 000 jeho vojakov čo sa mu samozrejme nepáčilo a začal sa oveľa tvrdší boj. „Postupujte hneď ako vybijete druhú bránu ničte, strieľajte ja sa o nich postarám použijeme takzvaný vír. Nech sa lukostrelci na koňoch rozdelia na 3 skupiny a nech sa začnú točiť okolo pevnosti chcem aby neustále strieľali na pevnosť. Rozdeľte aj katapulty a obkoleste s nimi celú pevnosť a potom ju doslova zbúrajte. Takto nevedia čo majú robiť lebo budú ničený z každej strany.“ a Bellisariusava armáda sa dala na pochod. „Je koniec ustúpte za tretiu hradbu tú tak skoro neprerazia.“ povedal Athenaius. V tom ako schádzal dole z hradby ho skoro zasiala strela z katapultu. V tom armáda Bellisariusa vybila aj tretiu bránu a pevnosť v ktorej sa už bránilo len 600 000 vojakov bola odsúdená z oči voči nepriateľom. V tom sa Athenaius pozrel a na obzore zbadal ako sa Glaukus rúti dole z kopca s ďalšími 500 000 ťažkými jazdcami. „Obranná formácia nech to kryje všetkých 500 000 kopijníkov a lukostrelci na koňoch nech do nich pália. Pošlite 700 000sekerníkov a 500 000 ľahkých jazdcov do protiútoku a uzatvorte ich v formácia Bellisariusova ruka. Je to moja nová formácia.“ povedal Bellisarius a tak sa ja stalo. Armáda obkolesila 500 000 ťažkých jazdcov, vytvorila okolo nich kruh so 5 hrotmi zahnutými do vnútra čo pripomínalo zovierajúcu ruku. „Bellisariusova ruka musíme preraziť cez jeho rady a rýchlo do pevnosti lebo inač nás všetkých zabijú“ povedal Glaukus a armáda sa dala do rýchleho pohybu. Armáda jazdcov, ktorí mali na sebe to najtvrdšie brnenie prerazila cez Bellisariusových kopijníkov a dali sa do pevnosti. Prerazil cez jeho vojisko až na námestie v pevnosti. „Vďaka že si prišiel Glaukus“ povedal s nadšením Athenaius. Bitka bola stále nevyrovnaná. Keď sa už konečne zdalo že Athenaiusova armáda udrží námestie, zrazu vzlietol šíp a Athenaiusa zasiahol priamo do srdca. Athenaius spadol z koňa a vtom k nemu pribehol Glaukus. „ Nie, nie, nie nesmieš zomrieť, nemal si predo mňa pricválať“ povedal Glaukus. „ Musel som ten šíp by zasiahol teba, a to som nemohol dopustiť. Udržte tú pevnosť čo najdlhšie a potom utečte keď budete vidieť že je situácia beznádejná.“ Povedal Athenaius a posledný krát vydýchol. Athenaius je mŕtvy – povedali špehovia Bellisariusovi. „Výborne! Vyčistite pevnosť nikoho nenechajte nažive. Musíme ustúpiť – hovoria lukostrelci Glaukusovi. „ Ústup! Utekajte, ústup! povedal so slzami v očiach Glaukus a 20 000 bojovníkov sa dalo na ústup. „Bežte bezo mňa za chvíľu som pri vás“ povedal Glaukus a armáda opúštala pevnosť bez neho. Zatiaľ čo vojaci utekali z pevnosti Bellisariusove vojisko začalo oslavovať. Vstúpili do pevnosti v tom zasiahol šíp Bellisariusa s odkazom – Možno máš veľké vojisko, ale keď nemáš armádu ktorá by ti bola navždy verná nie si nič. V tom Glaukusa zasiahol šíp do nohy. Glaukus od bolesti spadol na kolená a Bellisariusovi vojaci ho dobodali na smrť. Bellisarius vstal zo zeme a povedal „ Ha, to moje dvojité brnenie!“
Armáda Bellisariusa sa usídlila v pevnosti ale po niekoľkých mesiacoch nebol ani náznak, že tu niekedy bola nejaká bitka. Zatiaľ čo Bellisarius obnovuje škody ktoré napáchal on sám armáda sa lúči s Athenaiusom. Postavili mu hrob zo zlata s nápisom „Najväčší generál aký kedy žil. Vzdajte hold Athenaiusovi.“ Armáda sa dala na pochod s cieľom založiť si novú dedinu. Ale nikdy ju nenašli až dodnes, keď sa na severe sveta začala rodiť nová ríša ktorú založili samotní „železní potomkovia“.
Bolo nebolo, na jednom nemenovanom svete žil raz jeden šľachtic ktorý sa volal Athenaius .Vládol veľmi maličkej dedine. Táto dedina bola rabovaná, ničená a neustále ju niekto chcel dobyť. Athenaius sa skrýval so svojimi poddanými v skrýši prežívali len s malými zásobami. Pred skrýšou stále strážili dvaja špehovia a sledovali dianie v dedine. Videli len ako im ničia ich domovy, rabujú budovy ale ich si stále nikto nevšimol. Athenaius začal plánovať ako sa nepozorovane dostať z dediny. Nikoho nechcel v dedine nechať a preto sa obyvatelia pripravovali na odchod a začali baliť všetky zásoby. Nastala noc. V dedine bolo ticho ako na pohrebe. Zo skrýše začali nepozorovane vyliezať obyvatelia sa dali sa na rýchly útek. V tom uvideli ako sa na nich blíži malá skupinka jazdcov. „Zoradte sa, zvyšok nech pokračuje v ceste" povedal Athenaius a začal sa boj. Asi 50 kopijníkov a 25 šermiarov sa dali do kruhovej formácie ktorú mala jazda problém prekonať. Z obrancov prežila len malá skupinka ale útok bol odvrátený. Teraz sa začal boj s časom. Obyvatelia sa museli ponáhľať na okraj sveta založiť novú dedinu. Preplietali sa pomedzi dediny a keď uvideli les utáborili sa tam. Rozložili stany a mohol sa začať odpočinok. Athenaius nemal rád keď mu ľudia pripravovali lepšie podmienky než mali oni. ,,Som jeden z Vás" povedal nebojácne Athenaius. „Nechcem aby ste ma stále obsluhovali nemám to rád.“ Obyvateľom to dodávalo nádej, pocit rovnosti a Athenaiusa preto milovali. Nehral sa na nijakého napudrovaného slabocha ktorý nevie ubrániť ani vlastný ľud. Athenaius nosil strieborný meč ktorý zdedil po svojom otcovi. Otvoril starý denník ktorý bol jemne zaprášený a začal si prezerať strany. Po chvíli začal písať. „Sme prvý deň na ceste. Neviem čo nás čaká ale snáď prežijeme túto ťažkú chvíľu. Vládcovia sú zlí ide im len o moc každý je sebecký a neexistuje spolupráca. Kmene sa navzájom predbiehajú kto má viac bodov. Každý deň sú odsúdení bojovníci na smrť kvôli nejakým hlúpostiam.“ Začalo svitať. Obyvatelia pobalili stany a dali sa do pochodu. Malá skupinka ľudí na čele so šľachticom preplietala pomedzi pevnosti. Stále blúdili a nie a nie nájsť cestu z toho bludiska. Ako išli ďalej stále videli ako sa pevnosti zmenšujú a už si začali uvedomovať že sa blížia na okraj sveta. Konečne uvideli rovné zelené lúky ktoré čakali kým ich niekto obsadí. „Začnite stavať“ povedal Athenaius a ľudia sa dali do práce. Po niekoľkých hodinách bola dedina založená a obyvatelia sa mohli zabývať. Začali stavať ťažby, postavili si kasáreň a začali verbovať prvých obrancov. Medzi prvých vojakov patrili šermiari a lukostrelci. Budovalo sa opevnenie a najme tie ťažby ale ja hlavná budova, kováčska dielňa a iné. Ako rástli budovy, verbovala sa aj armáda. S prvou armádou prišli aj prvé útoky ale dedinčania im odolali. V noci sa pred hlavnou budovou zbehla skupinka ľudí a začali kričať „Ďakujeme ti šľachtic, doviedol si nás až sem a zato sme ti vďační.“ Noc ubehla rýchlo a pred zaplneným námestím šľachtic povýšil prvého paladina. „ Glaukus, týmto ťa menujem za paladina tejto pevnosti. Dúfam že sa ti bude v živote dariť a dosiahneš toho v živote veľa.“A začali sa povinnosti. Keďže im prišiel list o pozvanie do kmeňa Athenaius, Glaukus a ťažká jazda sa vydali na rokovanie s možným budúcim kmeňom. Vstúpili do pevnosti ktorá ich očarila veľkými budovami, nádhernou architektúrou a samozrejme aj počtom armády v dedine. Začali sme sa zhovárať s kráľom tejto dediny a zároveň aj zakladateľom kmeňa. „ Vitajte u nás“ privítal ich Martinus a začali sa zhovárať. Výsledkom bolo že naša dedina bola prijatá do kmeňa – hovorí Athenaius pred zaplneným námestím. Dedinčania začali cestovať po dedinách svojich nových súkmeňovcov, začali nadväzovať nové priateľstvá a spoznávali novú kultúru a zvyky. Svoju dedinu vystavali na nedobytnú mohutnú pevnosť s trojitými, 20 metrov vysokými hradbami. V dedine za nachádzala veľmi veľká armáda, dá sa povedať najlepšie cvičená armáda v celom kmeni. V tom do dediny prichádza 5000 špehov ktorí hovoria : „ Blíži sa k nám Bellisarius a jeho armáda. Nevieme aká je veľká “ . „Glaukus chod, zober si 100 ťažkých obrnených jazdcov a bež pre podpory. povedal Athenaius „Čakajte ma druhý deň za úsvitu.” povedal Glaukus sadol na bieleho koňa a rýchlo sa dal na cestu. Zatiaľ čo sa armáda v pevnosti organizovala na dedinu sa valilo 3 000 000 sekerníkov 2 000 000 ľahkých jazdcov 250 000 baranidiel 200 000 katapultov 400 000 kopijníkov a 850 000 lukostrelcov na koni bod velením generála Bellisariusa. Bol to v tej dobe najväčší vojnový generál aký kedy žil. Vyhral aj známe bitky pri Zlatej hore a v jedinej bitke o železnú pevnosť. Našu pevnosť môžeme nazvať tiež „železnou” , takže to bude bitka o druhú železnú pevnosť. Každý bojovník vstúpi do histórie. Athenaius zvolal svojich radcov a dali sa to vytvárania taktiky. Zatiaľ čo radcovia a generáli vytvárali taktiku, Bellisariusova armáda sa blížili veľmi rýchlo. Armáda v pevnosti je spočítaná. Je tu cez 1 500 000 lukostrelcov, 1 250 000 šermiarov 2 000 000, kopijníkov 100 000 ťažkých jazdcov a 12 500 katapultov. „Lukostrelci na hradby. Kopijníci a šermiari sa rozostavia do obranných formácii a zabezpečte centrum pevnosti. Chcem tu mať aspoň tých 50 000 šermiarov a 25 000 kopijníkov ale nebudeme ich tu držať keď to nebude potrebné. Nesmú preraziť tretiu hradbu inač je koniec, vypáli to tu do základov.“ Athenaius ticho dohovoril a všetko sa začínalo uskutočňovať. Vošiel do svojej komnaty v panskom dvore, obliekol si dvojité brnenie z ocele pozlátené zlatom, zdvihol meč ktorý nosil jeho otec a dal sa na hradby. Dorazila armáda Bellisariusa. Armáda sa vrhla na dedinu a začal sa boj. Lukostrelci strieľali, katapulty ničili hradby a baranidlá vybíjali brány. „Prerazte konečne tu bránu a vypáľte prvú hradbu!“ povedal Bellisarius. Zatiaľ čo sa bojovalo, Glaukus a jeho jazda dorazili do dediny videli vypálenú pevnosť a čo bolo horšie napichnutú hlavu Martiniusa. Bolo to pre nich veľmi zle a dali sa na rýchli útek lebo to pravdepodobne bola pasca. Vtom ich zajal Comodus vodca kmeňa. Paladin zostrelil dvoch strážcov čo stáli vedľa Comodusa, vysadol na koňa a dal sa na útek. V železnej pevnosti prebiehal krutý boj. Bellisariusova armáda prebila prvú bránu ale nemohla sa dostať cez nekonečné rad šermiarov a kopijníkov. „Držte svoje miesta bojujte za svoje životy!“ zakričal Athenaius ale keby mohol vedieť čo sa dialo potom najradšej by sa nikdy nenarodil. „Obdĺžniková formácia sekerníkov chcem aby sa naraz uvoľnili dva vchody a vypustite cez ne jazdu bude to ako keď voda vyplní koryto. Neustále to musia kryť lukostrelci na koňoch a potom vypustite druhú vlnu s baranidlami. A spravte moju obľúbenú vec nech sekerníci držia radu čo najdlhšie a lukostrelci na koňoch vyčistia vojakov čo bránia pred druhou radou ale musí to byť rýchlo lebo tam je asi 25 radov vojakov ktorý musia podľa Athenaiusa držať pevnosť.“ povedal Bellisarius a začalo sa peklo. Sekerníci prerazili, stiahli sa a cez dva uvoľnené miesta začali prichádzať ľahký jazdci. Začala sa čistka a dorazili aj lukostrelci na koňoch a vyčistili bránu. „Ústup za druhú bránu, rýchlo!“ povedal Athenaius so zúfalstvom v očiach. „Postupujte do pevnosti, zabite ich všetkých. Neprestávajte ich ostreľovať, ničte a ničte. Použite takú istú taktiku ako pri dobíjaní prvej hradby ale zahrnieme tam aj obrannú formáciu keďže sa blíži noc.“ povedal Bellisarius. Athenaius sa nevzádaval a prichádza odveta. „ Zoraďte sa do 8 radov a rýchlo vyčistite miesto pred bránou. Zregulujeme im aj vojisko mimo pevnosti takže strieľajte na vojisko musíme ich zabiť čo najviac pokiaľ neprerazia za druhú bránu.“ povedal Athenaius. Nekonečné mračná šípov sa valili na Bellisariusovu armádu. Lukostrelci počas 1hodiny zabili 1 000 000 jeho vojakov čo sa mu samozrejme nepáčilo a začal sa oveľa tvrdší boj. „Postupujte hneď ako vybijete druhú bránu ničte, strieľajte ja sa o nich postarám použijeme takzvaný vír. Nech sa lukostrelci na koňoch rozdelia na 3 skupiny a nech sa začnú točiť okolo pevnosti chcem aby neustále strieľali na pevnosť. Rozdeľte aj katapulty a obkoleste s nimi celú pevnosť a potom ju doslova zbúrajte. Takto nevedia čo majú robiť lebo budú ničený z každej strany.“ a Bellisariusava armáda sa dala na pochod. „Je koniec ustúpte za tretiu hradbu tú tak skoro neprerazia.“ povedal Athenaius. V tom ako schádzal dole z hradby ho skoro zasiala strela z katapultu. V tom armáda Bellisariusa vybila aj tretiu bránu a pevnosť v ktorej sa už bránilo len 600 000 vojakov bola odsúdená z oči voči nepriateľom. V tom sa Athenaius pozrel a na obzore zbadal ako sa Glaukus rúti dole z kopca s ďalšími 500 000 ťažkými jazdcami. „Obranná formácia nech to kryje všetkých 500 000 kopijníkov a lukostrelci na koňoch nech do nich pália. Pošlite 700 000sekerníkov a 500 000 ľahkých jazdcov do protiútoku a uzatvorte ich v formácia Bellisariusova ruka. Je to moja nová formácia.“ povedal Bellisarius a tak sa ja stalo. Armáda obkolesila 500 000 ťažkých jazdcov, vytvorila okolo nich kruh so 5 hrotmi zahnutými do vnútra čo pripomínalo zovierajúcu ruku. „Bellisariusova ruka musíme preraziť cez jeho rady a rýchlo do pevnosti lebo inač nás všetkých zabijú“ povedal Glaukus a armáda sa dala do rýchleho pohybu. Armáda jazdcov, ktorí mali na sebe to najtvrdšie brnenie prerazila cez Bellisariusových kopijníkov a dali sa do pevnosti. Prerazil cez jeho vojisko až na námestie v pevnosti. „Vďaka že si prišiel Glaukus“ povedal s nadšením Athenaius. Bitka bola stále nevyrovnaná. Keď sa už konečne zdalo že Athenaiusova armáda udrží námestie, zrazu vzlietol šíp a Athenaiusa zasiahol priamo do srdca. Athenaius spadol z koňa a vtom k nemu pribehol Glaukus. „ Nie, nie, nie nesmieš zomrieť, nemal si predo mňa pricválať“ povedal Glaukus. „ Musel som ten šíp by zasiahol teba, a to som nemohol dopustiť. Udržte tú pevnosť čo najdlhšie a potom utečte keď budete vidieť že je situácia beznádejná.“ Povedal Athenaius a posledný krát vydýchol. Athenaius je mŕtvy – povedali špehovia Bellisariusovi. „Výborne! Vyčistite pevnosť nikoho nenechajte nažive. Musíme ustúpiť – hovoria lukostrelci Glaukusovi. „ Ústup! Utekajte, ústup! povedal so slzami v očiach Glaukus a 20 000 bojovníkov sa dalo na ústup. „Bežte bezo mňa za chvíľu som pri vás“ povedal Glaukus a armáda opúštala pevnosť bez neho. Zatiaľ čo vojaci utekali z pevnosti Bellisariusove vojisko začalo oslavovať. Vstúpili do pevnosti v tom zasiahol šíp Bellisariusa s odkazom – Možno máš veľké vojisko, ale keď nemáš armádu ktorá by ti bola navždy verná nie si nič. V tom Glaukusa zasiahol šíp do nohy. Glaukus od bolesti spadol na kolená a Bellisariusovi vojaci ho dobodali na smrť. Bellisarius vstal zo zeme a povedal „ Ha, to moje dvojité brnenie!“
Armáda Bellisariusa sa usídlila v pevnosti ale po niekoľkých mesiacoch nebol ani náznak, že tu niekedy bola nejaká bitka. Zatiaľ čo Bellisarius obnovuje škody ktoré napáchal on sám armáda sa lúči s Athenaiusom. Postavili mu hrob zo zlata s nápisom „Najväčší generál aký kedy žil. Vzdajte hold Athenaiusovi.“ Armáda sa dala na pochod s cieľom založiť si novú dedinu. Ale nikdy ju nenašli až dodnes, keď sa na severe sveta začala rodiť nová ríša ktorú založili samotní „železní potomkovia“.
Naposledy upraveno moderátorem:
) jediné co bych se odvážil opomenout je to jméno 
