DeletedUser
Guest
Tady má někdo talent...Moc pěkný, kdybys vydal knížku a v nich tolik poezie, napiš.
-
Psst! Ano, Ty! Ještě nejsi zaregistrovaný na našem herním fóru? Přicházíš tak o možnost zapojit se do diskuzí a navíc si tu můžeš zkrátit čekání například při výstavbě nové budovy či jednotek. Zaregistruj se ještě dnes pomocí následujícího odkazu:
» Vytvořit účet na fóru
DeletedUser33450
Guest
krowky,jsi romantik a básník a pohodář.Gratuluju.
Co víc Ti já mám psát?
Vždyt růži já nemůžu ti dát.
Ač růže voní,ta trny má,
ta slova,cos psal jsou vyjímečná.
Máš glanc i for,pak přízen žen
a Dk v palci jen,
tak chutě hrej si dál,
tak,aby se Tě i dábel zalekl v okamžik ten!
:hi
08.05.11, 13:15 Nahoru
Posledná rana
Tahle předposlední básnička je síla,ale děsí mě.Doufám,že ten kluk je v pohodě,hraje ještě?
Kéž je v pořádku!!!
Co víc Ti já mám psát?
Vždyt růži já nemůžu ti dát.
Ač růže voní,ta trny má,
ta slova,cos psal jsou vyjímečná.
Máš glanc i for,pak přízen žen
a Dk v palci jen,
tak chutě hrej si dál,
tak,aby se Tě i dábel zalekl v okamžik ten!
:hi
08.05.11, 13:15 Nahoru
Posledná rana
Tahle předposlední básnička je síla,ale děsí mě.Doufám,že ten kluk je v pohodě,hraje ještě?
Kéž je v pořádku!!!
Naposledy upraveno moderátorem:
DeletedUser15465
Guest
Tyhle básně maj něco do sebe, o tom žádná. Vzbuzují emoce a téměř ožívají, když si je člověk zkusí představit. Prostě nádhera.
Máš můj obdiv!
Máš můj obdiv!
DeletedUser
Guest
Dávno som sa na tomto fóre neukázal...tak mám aj zopár nových...možno ich sem dám postupne všetky, alebo aspoň niektoré. Kmeňom zdar a perám tiež
DeletedUser
Guest
Tak napríklad 
Cena vojny
Pre trochu peňazí strácajú česť,
pre pár minút slávy ničia náš svet.
Aká je cena vojny, ktorá nás ničí,
bezradný národ v bolestiach kričí.
Tiahnu sa mračná nesúce dážď krvavý,
nesúce strach, hrôzu pre osud boľavý.
Padajú vodopády červených sĺz na nás,
zbrane ničia svet, spomienky na svet krás.
Aká je cena tejto nezmyselnej zloby?
Vraždí sa pre prestíž, či pár kvapiek ropy?
Bojuje sa za niečo čo nemá vlastne cenu,
nič hmotné nedosahuje cenu mieru.
Matky strácajú synov a ženy mužov,
stoja nad hrobmi so zlomenou ružou.
Smútok ich duší nedá sa vyjadriť,
padali za to, že niekto chcel zarobiť.
Národy sa zmietajú v kŕči zlého sna,
pohár zloby akoby nemal ani dna.
Toľko životov skončilo pre hlúposť,
teraz zostáva už len nad stratou ľútosť.
Zbytočné je bojovať, raz príde mier,
ktorý však neupchá toľko v srdci dier.
Príde raz finále, aj boje raz skončia,
neskoro, deti vojakov slzami front kropia...
Cena vojny
Pre trochu peňazí strácajú česť,
pre pár minút slávy ničia náš svet.
Aká je cena vojny, ktorá nás ničí,
bezradný národ v bolestiach kričí.
Tiahnu sa mračná nesúce dážď krvavý,
nesúce strach, hrôzu pre osud boľavý.
Padajú vodopády červených sĺz na nás,
zbrane ničia svet, spomienky na svet krás.
Aká je cena tejto nezmyselnej zloby?
Vraždí sa pre prestíž, či pár kvapiek ropy?
Bojuje sa za niečo čo nemá vlastne cenu,
nič hmotné nedosahuje cenu mieru.
Matky strácajú synov a ženy mužov,
stoja nad hrobmi so zlomenou ružou.
Smútok ich duší nedá sa vyjadriť,
padali za to, že niekto chcel zarobiť.
Národy sa zmietajú v kŕči zlého sna,
pohár zloby akoby nemal ani dna.
Toľko životov skončilo pre hlúposť,
teraz zostáva už len nad stratou ľútosť.
Zbytočné je bojovať, raz príde mier,
ktorý však neupchá toľko v srdci dier.
Príde raz finále, aj boje raz skončia,
neskoro, deti vojakov slzami front kropia...
DeletedUser30368
Guest
Pěkné
DeletedUser16561
Guest
Moc dlhé na môj vkus. Ale inak celkom podarené
DeletedUser
Guest
ďalšia
Zradou sa nič nekončí
Komu veriť v tomto svete podlom,
na každom rohu číha života zlom.
Veril si všetkému, všetkým a všade,
a tak nevyhol si sa podlej zrade.
A teraz nechceš veriť ani v pravdu,
nečudo, keď sa obzeráš stale dozadu.
Je ťažké zabudnúť na chyby minulsoti,
je ťažké zbaviť sa tej strašnej zlosti.
Keď spomenieš si na to ako si veril,
ako ti niekto životnú facku strelil,
ako si smutne hľadel do tváre zrady,
do očí tých čo tvrdili “máme ťa radi”.
Ty si pomohol vždy keď si čas mal,
vždy si pri priateľoch a známych stál.
A tak zostaň taký aj teraz naďalej,
a nechaj v duši miesto pre malú nádej.
A teraz vstávaj, neplač nad minulosťou,
a nevrč ako pes nad zaseknutou kosťou.
Pokiaľ si tu a dýchaš, tak život nekončí,
tak skús ďalej ľuďom hľadiet do očí.
Nie každý je dnes taký, že podlo zradí,
aj iným, tak ako tebe, táto zrada vadí.
Len dlho trvá pokiaľ takých nájdeš,
možno kvôli nim na kraj sveta zájdeš.
Ale tá dlhá cesta naozaj stojí za to,
aby si našiel niečo cennejšie ako zlato.
Aby si opäť našiel dôveru stratenú,
dobrí ľudia, každý smútok zaženú.
Ešte si tu? Už dávno si mal ísť,
aby si k dôvere mohol raz prísť.
Držím ti palce v tom boji divokom,
buď šťastný, v tej púti životom.
Zradou sa nič nekončí
Komu veriť v tomto svete podlom,
na každom rohu číha života zlom.
Veril si všetkému, všetkým a všade,
a tak nevyhol si sa podlej zrade.
A teraz nechceš veriť ani v pravdu,
nečudo, keď sa obzeráš stale dozadu.
Je ťažké zabudnúť na chyby minulsoti,
je ťažké zbaviť sa tej strašnej zlosti.
Keď spomenieš si na to ako si veril,
ako ti niekto životnú facku strelil,
ako si smutne hľadel do tváre zrady,
do očí tých čo tvrdili “máme ťa radi”.
Ty si pomohol vždy keď si čas mal,
vždy si pri priateľoch a známych stál.
A tak zostaň taký aj teraz naďalej,
a nechaj v duši miesto pre malú nádej.
A teraz vstávaj, neplač nad minulosťou,
a nevrč ako pes nad zaseknutou kosťou.
Pokiaľ si tu a dýchaš, tak život nekončí,
tak skús ďalej ľuďom hľadiet do očí.
Nie každý je dnes taký, že podlo zradí,
aj iným, tak ako tebe, táto zrada vadí.
Len dlho trvá pokiaľ takých nájdeš,
možno kvôli nim na kraj sveta zájdeš.
Ale tá dlhá cesta naozaj stojí za to,
aby si našiel niečo cennejšie ako zlato.
Aby si opäť našiel dôveru stratenú,
dobrí ľudia, každý smútok zaženú.
Ešte si tu? Už dávno si mal ísť,
aby si k dôvere mohol raz prísť.
Držím ti palce v tom boji divokom,
buď šťastný, v tej púti životom.
DeletedUser36491
Guest
Moc pěkné, ale jak říká malkinek, tak trošku dlouhé, ale nevadí.
DeletedUser
Guest
Tak trošku zase doplním
Zakázaná láska
a
Nemá bolesť
Zakázaná láska
Prechádzali spolu krásnym obdobím,
on nechcel byť bez nej a ona bez neho.
Plavili sa spolu rieky lásky povodím,
a mysleli si že rieka je bez brehov.
Ich láska zdala sa im nekonečná a večná,
mysleli že budú spolu navždy v objatí,
mysleli že pri chlapcovi zostane tá slečna,
tá slečna ku ktorej sa rád s úsmevom obrátil.
Vždy tu boli jeden pre toho druhého,
ani jeden nikdy nebol na problém sám.
Žili spolu z tohto citu krásneho nežného
no všetko to bol len krutý lásky klam.
Tretí túto lásku ničil ranami pod pás,
nedovolil dvom kráčať jednou cestou,
nedovolil im užívať si tých života krás,
nedal jemu možnosť byť ďalej s ňou.
Museli ísť každý svojou cestou života,
cesta naspäť k sebe bola zahataná.
Srdcia obom napĺňala veľká ničota,
lebo ta láska, ktorú mali, bola zakázaná.....
on nechcel byť bez nej a ona bez neho.
Plavili sa spolu rieky lásky povodím,
a mysleli si že rieka je bez brehov.
Ich láska zdala sa im nekonečná a večná,
mysleli že budú spolu navždy v objatí,
mysleli že pri chlapcovi zostane tá slečna,
tá slečna ku ktorej sa rád s úsmevom obrátil.
Vždy tu boli jeden pre toho druhého,
ani jeden nikdy nebol na problém sám.
Žili spolu z tohto citu krásneho nežného
no všetko to bol len krutý lásky klam.
Tretí túto lásku ničil ranami pod pás,
nedovolil dvom kráčať jednou cestou,
nedovolil im užívať si tých života krás,
nedal jemu možnosť byť ďalej s ňou.
Museli ísť každý svojou cestou života,
cesta naspäť k sebe bola zahataná.
Srdcia obom napĺňala veľká ničota,
lebo ta láska, ktorú mali, bola zakázaná.....
a
Nemá bolesť
Celkom obyčajný chlapec to bol,
na slová sa po zrade už nezmohol.
Radšej mlčal ako povedať niečo,
a ostatní sa pýtali iba “prečo”?
Nikto to nevedel, len on sám,
prečo odvracal sa všetkým nám.
Ako mu pomôcť keď nieto s čím,
kto ho zradil, kde bol, s kým?
Stále jeho tvár ostáva však nemá,
slová v ústach a na jazyku nemá.
Len slzy tlačia sa mu do tých očí,
ktorých zrak od nášho stále bočí.
Otázky nahrádza strach a beznádej,
ako pomôcť duši bezradnej malej,
ako naučiť žiť ho život odznova,
nechce nič, rodinu či teplo domova.
Sám bojuje so smútkom v duši,
srdce mu rýchlo a nahlas búši.
Nie, nepusti ho, nenechaj ho ísť,
musíš ho donútiť ku šťastiu prísť.
On však kráča svojou kľukatou cestou,
kráča sám nočným prázdnym mestom.
Na tejto ceste nesie svoj kríž beznádeje,
už len spomienky na dieťa ktoré sa smeje.
Smiech už na jeho tvári nikdy neuvidíš,
so smútkom v očiach ho v pamäti zvečníš,
nebude viac možnosť s láskou ho objať,
ako ho zastaviť, pane Bože, poraď.
Niet už ako, treba ho nechať len ísť,
aby k pokoju mohol konečne prísť.
Telo padá na zem, naposledy vydýchlo,
odišiel mladý, bez spomienok, narýchlo...
na slová sa po zrade už nezmohol.
Radšej mlčal ako povedať niečo,
a ostatní sa pýtali iba “prečo”?
Nikto to nevedel, len on sám,
prečo odvracal sa všetkým nám.
Ako mu pomôcť keď nieto s čím,
kto ho zradil, kde bol, s kým?
Stále jeho tvár ostáva však nemá,
slová v ústach a na jazyku nemá.
Len slzy tlačia sa mu do tých očí,
ktorých zrak od nášho stále bočí.
Otázky nahrádza strach a beznádej,
ako pomôcť duši bezradnej malej,
ako naučiť žiť ho život odznova,
nechce nič, rodinu či teplo domova.
Sám bojuje so smútkom v duši,
srdce mu rýchlo a nahlas búši.
Nie, nepusti ho, nenechaj ho ísť,
musíš ho donútiť ku šťastiu prísť.
On však kráča svojou kľukatou cestou,
kráča sám nočným prázdnym mestom.
Na tejto ceste nesie svoj kríž beznádeje,
už len spomienky na dieťa ktoré sa smeje.
Smiech už na jeho tvári nikdy neuvidíš,
so smútkom v očiach ho v pamäti zvečníš,
nebude viac možnosť s láskou ho objať,
ako ho zastaviť, pane Bože, poraď.
Niet už ako, treba ho nechať len ísť,
aby k pokoju mohol konečne prísť.
Telo padá na zem, naposledy vydýchlo,
odišiel mladý, bez spomienok, narýchlo...
Naposledy upraveno moderátorem: