DeletedUser34582
Guest
Moje prvé krôčiky v hre som spravil skutočne už dávno a tým pádom si z nich ani nič nepamätám, ale určite to nebolo nič moc. Hral som asi len pár dní.
Takže opíšem svoj druhý nový začiatok.
Bol to s21 kde som mal svoju prvú dedinku. Bola skutočne krásna všade kvetinky ako sa patrí na mierovo vystrojenú dedinku. Rástla ako z vody a bola najväčšia v okolí. Dokonca sa v nej nachádzalo aj pár vojakov. Ale ako to býva bol som neznalý hráč a jedného dňa navštívili našu dedinu neznámy špehovia a onedlho aj skupina vojakov. To bol koniec pre túto dedinku.
▒▒▒▓▓▒▒▒
▒▒▒▓▓▒▒▒
▓▓▓▓▓▓▓▓
▒▒▒▓▓▒▒▒
▒▒▒▓▓▒▒▒
▒▒▒▓▓▒▒▒
▒▒▒▓▓▒▒▒
Našťastie medzitým bol spustený svet 22 kde to už bolo iné. Síce ešte ako neskúsený hráč no predsa som začal v celku dobre. Síce som sa dostal medzi silnú konkurenciu no to som si v tú dobu skutočne neuvedomoval. Nepoznal som hráčov nepoznal som ani veľmi hru.
Išlo to, ale hneď po skončení začiatočníckej ochrany sa rozhodol môj sused, že si požičia moje suroviny. Vtedy rýchlo upadlo moje nadšenie z hry. Našťastie môj neďaleký sused z kmeňa, neskôr od spojencov mi pomohol keď videl, že som sa akosi pozastavil. Mal som šťastie, že som sa dostal kam som sa dostal.
Neskutočne som bol vďačný a rýchlo som sa dal na rekrutáciu serkerníkov. Onedlho som mu úder vrátil a naše postavenie sa rýchlo zvrtlo v môj prospech. Moja nevýhoda bola, že v okolí mal skúsených kolegov z kmeňa a tak sa to všetko raz dva otočilo proti mne.
Našťastie som to vďaka aktivite a spolupráci vydržal, aj keď neraz som stratil armádu a zase odznova musel rekrutovať.
Išlo to tak dlho čo ma zdržalo, ale suseda to prestalo baviť a mohol som pokračovať.
Onedlho som postavil svojho prvého šľachtica a začal zaberať neďalekú dedinu.
Nanešťastie som nebol jediný a tak som ju vlastnil asi tak 2 dni. Boli to 2 dni odrážania útokov.
Dedinu som nakoniec stratil a s ňou aj nádej prežiť v silnom okolí. Pár dni na to sa ten hráč čo mi zabral novú dedinu pustil aj do mojej druhej dediny.
Môj posledný zúfalý krok bol útok na jednu jeho dedinu. Útočil som ľahkou kavalériou a natrafil som na dedinu „plnú“ šermiarov. Vtedy som získal svoje prvé poriadne útočné bodíky.
Dedinu som vtedy stratil a tak som sa rozhodol založiť si novú.
Začal som nanovo a inak.
Veľmi sa mi páčil útočný štýl hry a rovnako som orientoval aj svoju novú dedinu.
Aj keď som nebol bodovo najlepší v okolí mal som skutočne jednu z najväčších armád.
Moja aktivita mi pomohla aby som vydržal a nedokázal ma zničiť len tak hocikto.
Tam som sa dostal do kmeňa a získal som post správcu fóra. Pre mňa ako spamera ťažká situácia keďže tam bolo dosť mŕtvo
Postupne som sa prepracoval vyššie a vyššie. A získaval som nové a nové dediny.
---------------------------------------------------------------------------------
Dúfam, že to bude niečo zaujímavé keby sa niekto nudil tu je to čo som spísal za hodinu tamto som musel skrátiť trochu nechápem ako stále môžem tvrdiť, že nemám čas
[SPOIL]Moje prvé krôčiky v hre som spravil skutočne už dávno a tým pádom si z nich ani nič nepamätám, ale určite to nebolo nič moc.
Takže opíšem svoj druhý nový začiatok.
Bol to s21 kde som mal svoju prvú dedinku. Bola skutočne krásna všade kvetinky ako sa patrí na mierovo vystrojenú dedinku. Rástla ako z vody a bola najväčšia v okolí. Dokonca sa v nej nachádzalo aj pár vojakov, ale Tí si užívali slobodu a mier. Jedného dňa však navštívili našu dedinu neznámy špehovia a onedlho aj skupina vojakov. To bol koniec pre túto vesnicu.
Našťastie medzitým bol spustený svet 22 kde to už bolo zase iné. Síce ešte ako neskúsený hráč no predsa som začal v celku dobre. Síce som sa dostal medzi silnu konkurenciu no to som si v tú dobu skutočne neuvedomoval. Nepoznal som hráčov nepoznal som ani veľmi hru.
Išlo to, ale hneď po skončení začiatočníckej ochrany sa rozhodol môj sused, nejaký Lord, že si požičia moje suroviny. Vtedy rýchlo upadlo moje nadšenie z hry. Našťastie môj neďaleký sused z kmeňa, neskôr od spojencov mi pomohol keď videl, že som sa akosi pozastavil.
Neskutočne som bol vďačný a rýchlo som sa dal na rekrutáciu serkerníkov. Onedlho som mu úder vrátil a naše postavenie sa rýchlo zvrtlo v môj prospech. Moja nevýhoda bola, že v okolí mal skúsených kolegov z kmeňa a tak sa to všetko raz dva otočilo proti mne.
Našťastie som to vďaka aktivite a spolupráci vydržal, aj keď neraz som stratil armádu a zase odznova.
Jedného dňa keď ja som stále držal malú dedinku a ostatní už mali po 3,4 a aj viac dedín sa rozhodol najsilnejší hráč, že zaberie kamarátovi dedinu. Podstivo som sa mu snažil pomôcť, ale už bolo neskoro, a ani obeta všetkých obranných jednotiek ktoré som mal mu nepomohla.
Vtedy som ta skutočne ostal už len sám. Už skôr spomínaný sused Lord...s hrou končil keďže ho naše naťahovačky prestali baviť.
Vtedy som sa stal výborným cieľom pre okolitých hráčov. Sám som skutočne nemal šancu, ale vydržal som ešte akú tú chvíľu až kým som nezačal konečne , celý nadšený, zaberať svoju druhú dedinku. Nanešťastie som nebol jediný, kto si ju chcel vziať a konkurencia bola fakt silná. Nakoniec som sa k nej dostal ja, ale nemal som šancu udržať ju. Po strate bolo hneď jasné, že som na rade. Môj posledný zúfalý krok keď už som ostal len s jednou dedinou o pár dni neskôr, keď sa na mňa valilo pár útokov som vyslal svoje rýchle kone a mal som skutočne šťastie, že som narazil na dedinu so samými šermami To boli moje fakt prvé poriadne bodíky za útok.
Tak som aj skončil, ale už za tú dobu som spoznal dobrých ľudí a naučil sa čo to o DK.
Keďže kmeň, v ktorom som bol mal aj akadémiu práve tam kde som začal znova pokračoval som ďalej.
Po dohode v kmeni som založil ako neskúsený hráč ešte jeden kmeň(nemalo to zmysel, ale to je v podstate jedno) naučil som sa čo to o fungovaní kmeňa, a vcelku to zo začiatku išlo, až kým nezačali vymýšľať v kmeňoch hlúposti. Pomáhal som novému kamarátovi a dopadlo to dosť na nič keďže on skončil v hlavnom kmeni a my sme skončili sami po tom čo hlava hlavného kmeňa skončila.
Vtedy už sme ostali len kto vydržal ostatní sa rozpŕchli. Nebolo nás veľa, ale aj napriek tomu sme sa dostali k spojku s jedným kmeňom. Po čase sme tieto kmene spojili resp. my sme prestúpili k nim. V kmeni som sa stal moderátorom fóra a opäť som zberal skúsenosti. Ako spamer som to mal ťažké, ale časom sa aj fórum rozhýbalo. To bola doba keď som opäť spoznal super ľudí najmä jedného, ktorý mal už skúsenosti a rád pomohol.
Kmeň sa začal rozbiehať a napĺňať, ale v okolí bol jeden problém a síce.. bývalí kmeň, ktorý v tú dobu mal už niečo cez 2 milióny bodov a bol veľkým lákadlom. V tú dobu som sa ja dopracoval už k zakladateľovi akadémie nášho kmeňa. Nebol to ani tak môj nápad, ale chcel som pomôcť. V akadémii som konečne úspešne dobil dedinu.
Počas môjho pôsobenia v akadémii sa v hlavnom kmeni dohodli, že prestupujú. To bola tá najšokujúcejšia správa keď som sa to dozvedel. Vtedy tam našťastie bola jedná rozumná hlavičky čo nám v akadémii o tom povedala. Ja aj so spomínaným kamarátom (Smrtelné zlo) sme začali konať. Problém je, že on tu vtedy nebol. Tak som ako zástup prestúpil do hlavného kmeňa a začal veci riešiť. Ostali len Tí najschopnejší ostatný zdrhli do kmeňov, ktoré boli vyššie.
Vtedy sme opäť spojili akadémiu s hlavným kmeňom, ale to nebolo ono. Tak sme začali premýšľať. Mali sme isté spojenectvo a to bolo riešenie. „ SPOJÍME KMENE“ veď čo iné nám ostávalo. Tak sa začali vybavovačky. Ako vždy najťažšie je dohodnúť sa ako to bude potom vyzerať. Ale tak Vodca spojeneckého kmeňa bol skutočne schopný človek(teda aspoň vtedy som si to o ňom myslel) dohodli sme sa rýchlo a ani neviem ako dostal som sa do vedenia spojeného kmeňa ako druhý zakladateľ.
Kmeň sa parádne rozbiehal skutočne sme išli ako rýchliky a onedlho sme sa dostali na 3. miesto na kontinente. Predtým by nás to nikdy ani nenapadlo. Lenže ako to chodí...sláva stúpla pár hráčom do hlavy....a prišiel podraz!!!!! Zakladateľ chcel prestúpiť do prvého kmeňa na kontinente spolu s jedným hráčom. Tak čo teraz ? zabrániť sa v tom nedá, tak sme to nechali tak veď aj naňho došlo.
Nastali teda zmeny. Spravili sme najschopnejšie vedenie aké sa dalo a pokračovali sme.
Prešla doba a už sme boli na rovine s druhým kmeňom na kontinente. Bolo to niečo úžasné. Vtedy niekedy sa ten kmeň čo sme predbehli rozpadol. Hráč ktorí ho založil sa ešte dlho po tom čo ho rozpustil chválil tým, že ho založil. Bolo to kvôli tomu, že sa tam dostával nový kmeň. Malý, ale silný. Nemohli nás ohroziť a tak sme pokračovali.
Onedlho som sa dostal do osobnej roztržky s jedným super človekom čo som spoznal. Vtedy neznámy ako jeden čo odstúpil z rozpadajúceho sa kmeňa a ostal sám. Dlho sme bojovali a sekery rinčali na oboch stranách, aj keď som bol v značnej nevýhode ustál som to. Neviem prečo či to bola zbabelosť či čo, ale raz som mu napísal. Vtedy sme sa dali do reči. Stále sme pokračovali v útokoch, ale nakoniec ma nechal. Uznal aktivitu. Po dobe sa dostal k nám do kmeňa ani neviem ako sme ho prehovorili. A začala sa nová doba. Doba bojov. Vtedy som sa naučil bojovať. Ako nemal som problém narekrutovať armádu ani sám som nevedel ako, ale boje to je niečo iné. Začali sa skutočné boje.
Zanedlho prvá vojna a následne prvá výhra. Obrovské povzbudenie pre hráča čo hral prvý krát.
začali sme obsadzovať kontinent jedna radosť. V tú dobu sa rozpadol kmeň ktorý bol prvý a hráči sa rozpŕchli navôkol do silnejších kmeňov. Vtedy sa taktiež vrátili starí známi utečenci ani neviem prečo ale pustili sme ich naspäť. Samozrejme už iba ako obyčajných hráčov. Boli jediný obyčajný v kmeni.
Do popredia sa dostal ten malý kmeň so silnými hráčmi. Najväčšia konkurencia teraz.
Ďalej sme si kľudne pokračovali, ale pár hráčov prešlo do toho kmeňa. Nemyslím, že to bolo kvôli nejakému parádnemu kolektívu v tej hre keďže to tam boli sami podrazáci, prevažne, ale skôr by som povedal, že ich lákal úspech, ktorý vedeli, že my už nedosiahneme.
Zhruba vtedy niekedy sa rozhodlo. „Takto to nejde ak by to tak pokračovalo čoskoro by nás úplne zatlačili“ !!!!. „Musíme bojovať a ďalej ich nepustiť.“
Vtedy sme sa rozhodli, že budeme bojovať. Vedeli sme, že ako zhruba 2 milionový kmeň nemáme šancu proti nejakému 8 milionóvemu, ktorý má dokonca spijenectvo s prvým kmeňom.
V tú dobu sme sa zbavili posledných zvyškov smeti, ktoré v kmeni boli, teda až na jedného o ktorom sme ani nevedeli J, ale tak nakoniec sa z neho stal dá sa povedať kamarát.
Tak sme pár ľudí spoločne naplánovali akciu. Bolo to na tých čo mali dá sa povedať viac odvahy ako armády J. Po pár dňoch plánovania prišiel ten deň.
Hromadný útok na hráča, ktorý bol najbližšie. Hneď stratil polovicu dedín čo mal, ale pokračovali sme. Boli to skutočne parádne dni J. Ako neskúsený hráč som skutočne takéto chvíle ešte nezažil.
Nakoniec mu ostala asi jedna dedina, ktorú mal už ale veľmi zapodporovanú.
Medzitým sme sa už dostali do vojny s tým kmeňom.
Aj keď to skutočne vyzeralo beznádejne bolo to nerozhodne prvé 3 dni. Nejakých 10 dedín na 10.
Až kým sa nezapojil ten spojenec. To už sme nemali šancu aj napriek tomu, že sme skutočne vydržali ešte dlho po tom. Bolo to skutočne dlho predlho.
Takto som získal svoje prvé skúsenosti s vedením kmeňa, zistil som ako komunikovať s kým ako získať informácie ako dohodnúť to a to. Skutočne to išlo rýchlo a sám som tomu nechápal. Tie profily, že vo vedení nemajú byť deti a podobné veci ma neodohnali. Veril som, že dokážem niečo, aj keď som vedel, že to nikdy nedokážem sám. Bolo to len vďaka ľuďom čo som spoznal, a ďakujem im za to všetko.
[/SPOIL]
PS: Ospravedlňujem sa za názov témy ale nedalo mi to dúfam, že ste si už zvykli
A nemám rád súťaže, kde sa musím chváliť najmä, že gramatika nie je moja silná stránka
Takže opíšem svoj druhý nový začiatok.
Bol to s21 kde som mal svoju prvú dedinku. Bola skutočne krásna všade kvetinky ako sa patrí na mierovo vystrojenú dedinku. Rástla ako z vody a bola najväčšia v okolí. Dokonca sa v nej nachádzalo aj pár vojakov. Ale ako to býva bol som neznalý hráč a jedného dňa navštívili našu dedinu neznámy špehovia a onedlho aj skupina vojakov. To bol koniec pre túto dedinku.
▒▒▒▓▓▒▒▒
▒▒▒▓▓▒▒▒
▓▓▓▓▓▓▓▓
▒▒▒▓▓▒▒▒
▒▒▒▓▓▒▒▒
▒▒▒▓▓▒▒▒
▒▒▒▓▓▒▒▒
Našťastie medzitým bol spustený svet 22 kde to už bolo iné. Síce ešte ako neskúsený hráč no predsa som začal v celku dobre. Síce som sa dostal medzi silnú konkurenciu no to som si v tú dobu skutočne neuvedomoval. Nepoznal som hráčov nepoznal som ani veľmi hru.
Išlo to, ale hneď po skončení začiatočníckej ochrany sa rozhodol môj sused, že si požičia moje suroviny. Vtedy rýchlo upadlo moje nadšenie z hry. Našťastie môj neďaleký sused z kmeňa, neskôr od spojencov mi pomohol keď videl, že som sa akosi pozastavil. Mal som šťastie, že som sa dostal kam som sa dostal.
Neskutočne som bol vďačný a rýchlo som sa dal na rekrutáciu serkerníkov. Onedlho som mu úder vrátil a naše postavenie sa rýchlo zvrtlo v môj prospech. Moja nevýhoda bola, že v okolí mal skúsených kolegov z kmeňa a tak sa to všetko raz dva otočilo proti mne.
Našťastie som to vďaka aktivite a spolupráci vydržal, aj keď neraz som stratil armádu a zase odznova musel rekrutovať.
Išlo to tak dlho čo ma zdržalo, ale suseda to prestalo baviť a mohol som pokračovať.
Onedlho som postavil svojho prvého šľachtica a začal zaberať neďalekú dedinu.
Nanešťastie som nebol jediný a tak som ju vlastnil asi tak 2 dni. Boli to 2 dni odrážania útokov.
Dedinu som nakoniec stratil a s ňou aj nádej prežiť v silnom okolí. Pár dni na to sa ten hráč čo mi zabral novú dedinu pustil aj do mojej druhej dediny.
Môj posledný zúfalý krok bol útok na jednu jeho dedinu. Útočil som ľahkou kavalériou a natrafil som na dedinu „plnú“ šermiarov. Vtedy som získal svoje prvé poriadne útočné bodíky.
Dedinu som vtedy stratil a tak som sa rozhodol založiť si novú.
Začal som nanovo a inak.
Veľmi sa mi páčil útočný štýl hry a rovnako som orientoval aj svoju novú dedinu.
Aj keď som nebol bodovo najlepší v okolí mal som skutočne jednu z najväčších armád.
Moja aktivita mi pomohla aby som vydržal a nedokázal ma zničiť len tak hocikto.
Tam som sa dostal do kmeňa a získal som post správcu fóra. Pre mňa ako spamera ťažká situácia keďže tam bolo dosť mŕtvo
Postupne som sa prepracoval vyššie a vyššie. A získaval som nové a nové dediny.
---------------------------------------------------------------------------------
Dúfam, že to bude niečo zaujímavé
keby sa niekto nudil tu je to čo som spísal za hodinu tamto som musel skrátiť trochu nechápem ako stále môžem tvrdiť, že nemám čas [SPOIL]Moje prvé krôčiky v hre som spravil skutočne už dávno a tým pádom si z nich ani nič nepamätám, ale určite to nebolo nič moc.
Takže opíšem svoj druhý nový začiatok.
Bol to s21 kde som mal svoju prvú dedinku. Bola skutočne krásna všade kvetinky ako sa patrí na mierovo vystrojenú dedinku. Rástla ako z vody a bola najväčšia v okolí. Dokonca sa v nej nachádzalo aj pár vojakov, ale Tí si užívali slobodu a mier. Jedného dňa však navštívili našu dedinu neznámy špehovia a onedlho aj skupina vojakov. To bol koniec pre túto vesnicu.
Našťastie medzitým bol spustený svet 22 kde to už bolo zase iné. Síce ešte ako neskúsený hráč no predsa som začal v celku dobre. Síce som sa dostal medzi silnu konkurenciu no to som si v tú dobu skutočne neuvedomoval. Nepoznal som hráčov nepoznal som ani veľmi hru.
Išlo to, ale hneď po skončení začiatočníckej ochrany sa rozhodol môj sused, nejaký Lord, že si požičia moje suroviny. Vtedy rýchlo upadlo moje nadšenie z hry. Našťastie môj neďaleký sused z kmeňa, neskôr od spojencov mi pomohol keď videl, že som sa akosi pozastavil.
Neskutočne som bol vďačný a rýchlo som sa dal na rekrutáciu serkerníkov. Onedlho som mu úder vrátil a naše postavenie sa rýchlo zvrtlo v môj prospech. Moja nevýhoda bola, že v okolí mal skúsených kolegov z kmeňa a tak sa to všetko raz dva otočilo proti mne.
Našťastie som to vďaka aktivite a spolupráci vydržal, aj keď neraz som stratil armádu a zase odznova.
Jedného dňa keď ja som stále držal malú dedinku a ostatní už mali po 3,4 a aj viac dedín sa rozhodol najsilnejší hráč, že zaberie kamarátovi dedinu. Podstivo som sa mu snažil pomôcť, ale už bolo neskoro, a ani obeta všetkých obranných jednotiek ktoré som mal mu nepomohla.
Vtedy som ta skutočne ostal už len sám. Už skôr spomínaný sused Lord...s hrou končil keďže ho naše naťahovačky prestali baviť
.Vtedy som sa stal výborným cieľom pre okolitých hráčov. Sám som skutočne nemal šancu, ale vydržal som ešte akú tú chvíľu až kým som nezačal konečne , celý nadšený, zaberať svoju druhú dedinku. Nanešťastie som nebol jediný, kto si ju chcel vziať a konkurencia bola fakt silná. Nakoniec som sa k nej dostal ja, ale nemal som šancu udržať ju. Po strate bolo hneď jasné, že som na rade. Môj posledný zúfalý krok keď už som ostal len s jednou dedinou o pár dni neskôr, keď sa na mňa valilo pár útokov som vyslal svoje rýchle kone a mal som skutočne šťastie, že som narazil na dedinu so samými šermami
To boli moje fakt prvé poriadne bodíky za útok.Tak som aj skončil, ale už za tú dobu som spoznal dobrých ľudí a naučil sa čo to o DK.
Keďže kmeň, v ktorom som bol mal aj akadémiu práve tam kde som začal znova pokračoval som ďalej.
Po dohode v kmeni som založil ako neskúsený hráč ešte jeden kmeň(nemalo to zmysel, ale to je v podstate jedno
) naučil som sa čo to o fungovaní kmeňa, a vcelku to zo začiatku išlo, až kým nezačali vymýšľať v kmeňoch hlúposti. Pomáhal som novému kamarátovi a dopadlo to dosť na nič keďže on skončil v hlavnom kmeni a my sme skončili sami po tom čo hlava hlavného kmeňa skončila.Vtedy už sme ostali len kto vydržal ostatní sa rozpŕchli. Nebolo nás veľa, ale aj napriek tomu sme sa dostali k spojku s jedným kmeňom. Po čase sme tieto kmene spojili resp. my sme prestúpili k nim. V kmeni som sa stal moderátorom fóra a opäť som zberal skúsenosti. Ako spamer som to mal ťažké, ale časom sa aj fórum rozhýbalo. To bola doba keď som opäť spoznal super ľudí najmä jedného, ktorý mal už skúsenosti a rád pomohol.
Kmeň sa začal rozbiehať a napĺňať, ale v okolí bol jeden problém a síce.. bývalí kmeň, ktorý v tú dobu mal už niečo cez 2 milióny bodov a bol veľkým lákadlom. V tú dobu som sa ja dopracoval už k zakladateľovi akadémie nášho kmeňa. Nebol to ani tak môj nápad, ale chcel som pomôcť. V akadémii som konečne úspešne dobil dedinu.
Počas môjho pôsobenia v akadémii sa v hlavnom kmeni dohodli, že prestupujú. To bola tá najšokujúcejšia správa keď som sa to dozvedel. Vtedy tam našťastie bola jedná rozumná hlavičky čo nám v akadémii o tom povedala. Ja aj so spomínaným kamarátom (Smrtelné zlo) sme začali konať. Problém je, že on tu vtedy nebol
. Tak som ako zástup prestúpil do hlavného kmeňa a začal veci riešiť. Ostali len Tí najschopnejší ostatný zdrhli do kmeňov, ktoré boli vyššie.Vtedy sme opäť spojili akadémiu s hlavným kmeňom, ale to nebolo ono. Tak sme začali premýšľať. Mali sme isté spojenectvo a to bolo riešenie. „ SPOJÍME KMENE“ veď čo iné nám ostávalo. Tak sa začali vybavovačky. Ako vždy najťažšie je dohodnúť sa ako to bude potom vyzerať. Ale tak Vodca spojeneckého kmeňa bol skutočne schopný človek(teda aspoň vtedy som si to o ňom myslel) dohodli sme sa rýchlo a ani neviem ako dostal som sa do vedenia spojeného kmeňa ako druhý zakladateľ
.Kmeň sa parádne rozbiehal skutočne sme išli ako rýchliky a onedlho sme sa dostali na 3. miesto na kontinente. Predtým by nás to nikdy ani nenapadlo. Lenže ako to chodí...sláva stúpla pár hráčom do hlavy....a prišiel podraz!!!!! Zakladateľ chcel prestúpiť do prvého kmeňa na kontinente spolu s jedným hráčom. Tak čo teraz ? zabrániť sa v tom nedá, tak sme to nechali tak veď aj naňho došlo.
Nastali teda zmeny. Spravili sme najschopnejšie vedenie aké sa dalo a pokračovali sme.
Prešla doba a už sme boli na rovine s druhým kmeňom na kontinente. Bolo to niečo úžasné. Vtedy niekedy sa ten kmeň čo sme predbehli rozpadol. Hráč ktorí ho založil sa ešte dlho po tom čo ho rozpustil chválil tým, že ho založil. Bolo to kvôli tomu, že sa tam dostával nový kmeň. Malý, ale silný. Nemohli nás ohroziť a tak sme pokračovali.
Onedlho som sa dostal do osobnej roztržky s jedným super človekom čo som spoznal. Vtedy neznámy ako jeden čo odstúpil z rozpadajúceho sa kmeňa a ostal sám. Dlho sme bojovali a sekery rinčali na oboch stranách, aj keď som bol v značnej nevýhode ustál som to. Neviem prečo či to bola zbabelosť či čo, ale raz som mu napísal. Vtedy sme sa dali do reči. Stále sme pokračovali v útokoch, ale nakoniec ma nechal. Uznal aktivitu
. Po dobe sa dostal k nám do kmeňa ani neviem ako sme ho prehovorili. A začala sa nová doba. Doba bojov. Vtedy som sa naučil bojovať. Ako nemal som problém narekrutovať armádu ani sám som nevedel ako, ale boje to je niečo iné. Začali sa skutočné boje.Zanedlho prvá vojna a následne prvá výhra. Obrovské povzbudenie pre hráča čo hral prvý krát.
začali sme obsadzovať kontinent jedna radosť. V tú dobu sa rozpadol kmeň ktorý bol prvý a hráči sa rozpŕchli navôkol do silnejších kmeňov. Vtedy sa taktiež vrátili starí známi utečenci
ani neviem prečo ale pustili sme ich naspäť. Samozrejme už iba ako obyčajných hráčov. Boli jediný obyčajný v kmeni.Do popredia sa dostal ten malý kmeň so silnými hráčmi. Najväčšia konkurencia teraz.
Ďalej sme si kľudne pokračovali, ale pár hráčov prešlo do toho kmeňa. Nemyslím, že to bolo kvôli nejakému parádnemu kolektívu v tej hre keďže to tam boli sami podrazáci, prevažne, ale skôr by som povedal, že ich lákal úspech, ktorý vedeli, že my už nedosiahneme.
Zhruba vtedy niekedy sa rozhodlo. „Takto to nejde ak by to tak pokračovalo čoskoro by nás úplne zatlačili“ !!!!. „Musíme bojovať a ďalej ich nepustiť.“
Vtedy sme sa rozhodli, že budeme bojovať. Vedeli sme, že ako zhruba 2 milionový kmeň nemáme šancu proti nejakému 8 milionóvemu, ktorý má dokonca spijenectvo s prvým kmeňom.
V tú dobu sme sa zbavili posledných zvyškov smeti, ktoré v kmeni boli, teda až na jedného o ktorom sme ani nevedeli J, ale tak nakoniec sa z neho stal dá sa povedať kamarát.
Tak sme pár ľudí spoločne naplánovali akciu. Bolo to na tých čo mali dá sa povedať viac odvahy ako armády J. Po pár dňoch plánovania prišiel ten deň.
Hromadný útok na hráča, ktorý bol najbližšie. Hneď stratil polovicu dedín čo mal, ale pokračovali sme. Boli to skutočne parádne dni J. Ako neskúsený hráč som skutočne takéto chvíle ešte nezažil.
Nakoniec mu ostala asi jedna dedina, ktorú mal už ale veľmi zapodporovanú.
Medzitým sme sa už dostali do vojny s tým kmeňom.
Aj keď to skutočne vyzeralo beznádejne bolo to nerozhodne prvé 3 dni. Nejakých 10 dedín na 10.
Až kým sa nezapojil ten spojenec. To už sme nemali šancu aj napriek tomu, že sme skutočne vydržali ešte dlho po tom. Bolo to skutočne dlho predlho.
Takto som získal svoje prvé skúsenosti s vedením kmeňa, zistil som ako komunikovať s kým ako získať informácie ako dohodnúť to a to. Skutočne to išlo rýchlo a sám som tomu nechápal. Tie profily, že vo vedení nemajú byť deti a podobné veci ma neodohnali. Veril som, že dokážem niečo, aj keď som vedel, že to nikdy nedokážem sám. Bolo to len vďaka ľuďom čo som spoznal, a ďakujem im za to všetko.
[/SPOIL]
PS: Ospravedlňujem sa za názov témy
ale nedalo mi to dúfam, že ste si už zvykli A nemám rád súťaže, kde sa musím chváliť
najmä, že gramatika nie je moja silná stránka
Naposledy upraveno moderátorem:
